---

XV. Čo sú tzv. „imortalizované“ bunkové línie? Sú „nesmrteľné“? Čím sa odlišujú od konečných bunkových kultúr?

(Čas čítania: 6 minút)

(15.1) Čo sú ale potom tzv. imortalizované bunkové línie, ktoré sú opisované v súčasnej vedeckej literatúre, a s ktorých zdanlivou nesmrteľnosťou narábajú aj cirkevní predstavitelia obhajujúci používanie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových línií pri výrobe vakcín? V roku 1998 bolo totiž preukázané, že je možné – a to doslova – „predĺžiť životnosť“ („extension of life-span“) normálnej, smrteľnej bunkovej kultúry so zdanlivým zachovaním jej pôvodných vlastností tak, že sa transfekuje vektormi kódujúcimi katalytickú podjednotku ľudskej telomerázy.¹ Týmto spôsobom je teda možné obísť „počítadlo udalostí“, ktoré odrátava životnosť bunky po každom jej delení.

(15.2) Súčasné imortalizačné protokoly^{2, 3, 4} dokážu toto „počítadlo“ obísť a predĺžiť teloméry buniek natoľko, aby sa množenie populácie zväčšilo o rádovo stovky delení – čo pri exponenciálnom raste populácie znamená naozaj veľkú populáciu buniek, ktorú možno takto dosiahnuť. Samozrejme, vedci sa pritom potýkajú s ťažkosťami, medzi ktoré patrí nestabilita takejto imortalizovanej bunkovej línie čo do vlastností. S každou ďalšou pasážou sa takéto bunky stále viac prestávajú podobať na rodičovské bunky primárnej kultúry, z ktorej vznikli; neustále musia byť selektované vitálne kmene línie, prípadne musia byť neskoršie pasáže oživené predtým zmrazenými skoršími pasážami primárnej kultúry. Teda aj nesmrteľnosť imortalizovaných pokračujúcich bunkových línií je iba zdanlivá a je v skutočnosti iba dlhovekosťou („longevity“)

(15.3) Hayflick princíp imortalizácie opísal nasledovne:

(15.3.1) „Imortalizovať normálnu bunkovú populáciu by mohlo znamenať, že niekoľko buniek z populácie sme prinútili získať schopnosť podstúpiť miešanie [sexuálnu rekombináciu, ktorá je podstatou pohlavného rozmnožovania]“.⁵

(15.4) Pohlavné rozmnožovanie je rozmnožovanie, pri ktorom vzniká dcérsky organizmus, ktorý zvyčajne nesie kombináciu genetického materiálu dvoch iných (rodičovských) organizmov. Pri pohlavnom rozmnožovaní väčšinou vzniká organizmus s novou, unikátnou genetickou výbavou, ktorá nikdy nie je úplne totožná s genetickou výbavou rodičov. Kroky vedúce k imortalizácii konečnej bunkovej kultúry sexuálnou rekombináciou potom Hayflick nazýva transformáciou.

(15.5) A keď sa vrátime k príkladu s ľudským rodom, resp. líniou rodokmeňu, transformáciou je možné založiť bunkovú líniu, ktorej bunky budú síce dlhoveké, ale stále smrteľné, avšak vo svojich potomkoch – s vlastnosťami odlišnými od „rodičovského kmeňa“ – bude takáto línia prežívať zdanlivo „nesmrteľne“ dlho. Zdanlivo preto, lebo stovky biologických zmien sa prejavujú už aj na normálnych bunkách počas ich replikácie in vitro, čo má za následok zvyšovanie chaosu na molekulárnej úrovni a postupnú stratu funkcií bunky⁶ – aj dlhoveké bunkové línie napokon „vyhynú“ v dôsledku kumulácie chýb vygenerovaných pri svojej replikácii.

(15.6) Z hľadiska toho, či bunky podstúpili transformáciu, rozoznávame potom (1) konečné stabilné bunkové kultúry a (2) transformované imortalizované pokračujúce bunkové línie, ktoré sa od seba zásadne líšia⁷ vlastnosťami a tie určujú možné pole ich použiteľnosti. Druhou najvýznamnejšou odlišnosťou medzi bunkovou kultúrou a bunkovou líniou je, že pokračujúce bunkové línie si na rozdiel od konečných bunkových kultúr nedokážu zachovať funkcie rodičovských buniek. Konečné bunkové kultúry sú definované tkanivovými markermi, zatiaľ čo pokračujúce bunkové línie definujú najmä chromozomálne, enzymatické a antigénové markery.⁸

(15.7) Najvýznamnejšou mierou sa pokračujúce bunkové línie líšia od konečných bunkových kultúr v proliferácii – teda v ich množení, zdvojovaní ich populácie – ktorá nie je za normálnych okolností nekonečná, ale v dôsledku mutácie získavajú pokračujúce bunkové línie „ochranu“ pred zákonitou bunkovou senescenciou – teda starnutím – vďaka čomu sa môžu akoby deliť „donekonečna“.

(15.8) Medzi najpoužívanejšie pokračujúce bunkové línie ľudského pôvodu v biomedicínskom výskume patria napr. HeLa⁹, HEK293¹⁰, PER.C6¹¹, Jurkat¹², OK-92¹³, A549¹⁴. Pre úplnosť je potrebné podotknúť, že z pokračujúcich ľudských fetálnych bunkových línií sa na množenie adenovírusov^{15, 16} ako vírusového vektora ako prvá používala ľudská fetálna bunková línia HEK293, ďalej sa používa ľudská fetálna bunková línia HER911¹⁷, ľudská fetálna bunková línia PER.C6, resp. jej dcérska línia HP PER.C6¹⁸ či ľudská fetálna bunková línia HEL 299¹⁹.²⁰ Takto vyprodukované adenovírusové vektory sa používajú pri vývoji experimentálnych vakcín proti HIV, ebole, zike, prasacej chrípke či malárii²¹.

(15.9) Zdrojom imortalizovaných bunkových línií sú vo všeobecnosti (1) bunky izolované z tumorov, v ktorých nastala mutácia samovoľne alebo (2) bunky, v ktorých človek privodí in vitro želanú mutáciu umelo, a to napr. transfekciou, telomerizáciou alebo hybridizáciou.

(15.10) Teda uvádzaným typickým príkladom „nekonečných“ bunkový línií sú práve rakovinové bunkové línie – z čoho môže i laik pochopiť, že nekonečnosť delenia bunkovej populácie nie je „normálnou“, „zdravou“, „prirodzenou“ vlastnosťou žiadnej bunkovej línie. Takáto nekontrolovateľná deľba buniek len sťažka poskytuje z dlhodobého hľadiska stabilný základ pre produkciu veľkého počtu vakcín pre celú škálu vírusov a zdravotná neškodnosť použitia takejto bunkovej línie je poznačená aj jej potenciálnou tumorogenicitou, teda schopnosťou vyvolať rakovinu.²² Viac sa tejto problematike venujeme v kapitole XII. Vojna o slovíčka III.: Obsahujú vakcíny zvyšky „mletých tiel“ potratených ľudských plodov?

(15.11) Pravdou však je, že výskumníci vytvorili aj z rodičovských konečných bunkových kultúr niektoré pokračujúce bunkové línie. V prípade bunkovej kultúry WI-38²³ sú jej dcérskymi („child“) pokračujúcimi bunkovými líniami napr. telomerázou imortalizovaná línia WI-38/hTERT/GFP-RAF-ER²⁴, transformované línie WI-38 VA13 sublínia 2RA²⁵, VA13-TS4²⁶ a WI-38 (HSV-2)Tr²⁷ či spontánne imortalizovaná línia WI-38 Tr²⁸. Špecifickou kategóriou dcérskych línií WI-38 je tzv. hybridná alebo chimérická dcérska línia, teda taká bunková línia, pri kultivácii ktorej výskumníci fúzovali (spojili) bunky pochádzajúce z násilného potratu ľudského plodu s bunkami iného živočíšneho pôvodu, napr. s bunkami zo 100 dňovej myši domácej (mus musculus) označovanými ako A-9²⁹, a takto vznikli dcérske línie WI-38 pod označeniami GM10323³⁰, GM10322³¹ a GM08854³². Fúziou so samčími rakovinovými bunkami potkana hnedého (rattus norvegicus) označovanými ako Fao³³ vznikli zas dcérske línie WI-38 pod označeniami WIF12-1³⁴ a WIF-B³⁵.

(15.12) V prípade rodičovskej bunkovej kultúry MRC-5³⁶ je registrovaná celá škála jej dcérskych bunkových línií, pri vývoji ktorých vedci reprogramovali pôvodné fibroblasty odobraté z pľúc násilne potrateného ľudského plodu mužského pohlavia v 14. týždni jeho prenatálneho vývinu na tzv. „hiPSCs“, teda „human induced pluripotent stem cells“, čiže ľudské indukované pluripotentné kmeňové bunky, z ktorých možno derivovať iné typy buniek pre potreby biomedicínskeho a farmaceutického výskumu. Japonskí výskumníci týmto bunkovým líniám odvodeným z buniek násilne potrateného dieťaťa dali mená ako „princess“, teda princezná, „hotdog“, teda párok v rožku, „cinders“, teda trosky či popolčeky, „ashes“, teda popol, „lollipop“, teda lízanka, „speckles“, teda škvrnky, „oddball“, teda čudák či „snake eyes“, teda hadie oči.³⁷

(15.13) Nepovzbudzujeme naším mlčaním v tejto veci ako zdravotnícki pracovníci, rodičia, kňazi či biskupi výskumníkov, aby pokračovali v takýchto amorálnych praktikách ako je miešanie ľudského genómu so zvieracím, či ako je dávanie hanlivých mien častiam ľudských ostatkov, ktoré kedysi patrili násilne zabitým deťom? Veď nedejú sa tieto výskumy práve preto, že existuje naša spoločenská objednávka, aby sme mali dostupné vakcíny či génovú terapiu, ktorými chceme zdokonaľovať výlučne naše telo z obáv pred našou telesnou smrťou?

⬆ späť na obsah ⬆

---

Nie je mi ľahostajné nič z toho, o čom som sa dočítal, a preto sa chcem pridať k verejnej prosbe všetkým slovenským biskupom, aby pred svetom bránili výhradu vo svedomí voči vývoju, dispenzácii, aplikácii a príjmu vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách.

---

Poznámky a zdroje:

---

---