VI. Aký by mal byť cieľ tlaku lekárnikov za život vyvolaného odmietnutím dispenzácie liekov a vakcín vyvinutých neetickým spôsobom?

(Čas čítania: 6 minút)

(6.1) Mnohé účinné látky moderných liekov – dokonca aj takých, ktoré na rozdiel od vakcín bezprostredne súvisia so záchranou ľudského života – boli v uplynulom polstoročí objavené za pomoci alebo boli testované na ľudských embryonálnych a fetálnych kmeňových bunkách a líniách.1 Ako sme sa snažili načrtnúť už skôr, produkčné ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie používané na replikáciu vírusov, ktoré sú súčasťou vírusových vakcín – či už tých s inaktivovaným vírusom alebo tých so živým oslabeným vírusom – tvoria iba zlomok z celkového počtu ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových línií používaných v biomedicínskom výskume a farmaceutickom priemysle.

(6.2) Opäť len okrajovo uveďme, že nami v predchádzajúcom Stanovisku spomínaná bunková línia HeLa2 ako „memento“ a jej podobné „dospelé“ bunkové línie, ktoré vznikli „len“ bez súhlasu pacienta – ale bez toho, aby bolo obmedzené jeho právo na život – nie sú zdrojom ani motiváciou našej argumentácie a len dokresľujú neetickú minulosť medicínskych postupov, ktoré je podľa nášho názoru s dnešným vedeckým poznaním možné zmeniť.

(6.3) Pritom nikdy v minulosti nebolo v biomedicínskom výskume cítiť tak naliehavú potrebu pre zmenu bioetickej paradigmy, ako je tomu dnes. Veď zo všetkých dnes využívaných a registrovaných bunkových línií na účely biomedicínskeho výskumu tvoria až 75,5% bunkové kultúry a línie ľudského pôvodu a iba 16,8% myšacieho, 1,7% potkanieho a 6% iného pôvodu – zo 702 živočíšnych druhov.3 Bronzový Pamätník laboratórnej myši ako vyjadrenie vďaky ľudstva za možnosť využiť tohto živého tvora na výskum chorôb za účelom vývoja nových liečiv stojí naproti Inštitútu cytológie a genetiky Ruskej akadémie vied už od roku 20134. Ukazuje sa však, že takýto pamätník bude potrebné v dohľadnej dobe postaviť aj „laboratórnemu človeku“.

(6.4) Z celkového počtu približne 80 najčastejšie používaných rodičovských bunkových kultúr a línií („parent“) na vývoj vakcín, tvoria dnes ľudské bunkové kultúry a línie (dospelé hiPSCs spolu s embryonálnymi hESC a fetálnymi) iba 15% (12) a osobitne ľudské fetálne bunkové kultúry a línie pochádzajúce z násilných abortov zas „len“ 7,5% (6).5

(6.5) Pritom sa ale pri výrobe vakcín používa iba 0,01%6 zo všetkých do roku 2009 známych a registrovaných ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií pochádzajúcich z násilných abortov. Zvyšný podiel ich využitia, ako sme naznačili, tvoria iné než vakcinačné účely. Dokonca aj účinnosť tak dlho známeho lieku ako ISOPRINOSINE7, ktorý sme na základe odporúčaní popredného českého epidemiológa a virológa prof. Jiřího Berana8 dali verejnosti v súvislosti s ochorením COVID-19 do pozornosti v našom predchádzajúcom Stanovisku, bola testovaná na 2. pasáži ľudskej fetálnej bunkovej kultúry WI-389.

(6.6) Prečo teda máme etický problém s ľudskými embryonálnymi a fetálnymi bunkovými kultúrami a líniami pri vakcínach – a dokonca pri tých, ktoré sú súčasťou povinného očkovania detí na Slovensku či sú určené proti ochoreniu COVID-19 – a nie pri zvyšných 99,99% prípadov ich využitia v biomedicínskom výskume? Trpíme subjektívnou pokryteckou pseudomorálkou? To sú oprávnené otázky a zasluhujú si vysvetlenie.

(6.7) Účinky ISOPRINOSINE boli testované v roku 1974, teda v tom istom období, resp. dejinnej epoche, ako vznikali, resp. boli výskumne a priemyselne využívané prvé ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie z násilných abortov. Tak, ako nemôžeme zmeniť to, čo sa stalo – či už ide o potraty v súvislosti s vývojom embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línii, alebo či už ide o biomedicínsky výskum účinkov liekov na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách v minulosti – môžeme, ba musíme meniť našu súčasnosť a budúcnosť.

(6.8) O to viac, ak sa nám v istom ohľade pred očami opakuje história, ktorá by mala byť „matkou múdrosti“. Konkrétne epidémia ružienky10 – ktorá tých najzraniteľnejších11 z vnímavej populácie ohrozuje závažnejším spôsobom než ochorenie COVID-19 – a ktorá prepukla v roku 196412 v Spojených štátoch amerických, sa stala hlavným legitimizačným argumentom Dr. Stanleyho Alana Plotkina (* 12. 05. 1932) na vôbec prvé priemyselné využitie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií pochádzajúcich z násilných abortov, v tomto prípade na sériovú produkciu vírusu. Ten sa na týchto ľudských fetálnych bunkových kultúrach množí dodnes, aby mohol byť súčasťou vakcín proti ružienke. A dnes sme opäť svedkami toho, ako je využitie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií ospravedlňované politickými dôsledkami vyvolanými epidémiou nového koronavírusu, podobne ako je ospravedlňované aj urýchlené a liekovými agentúrami „podmienečne schválené“13, 14 nasadenie nových biomedicínskych technológií – ako je – ako je kódovanie proteínov technológiou mediátorovej RNA (mRNA) – vo vývoji vakcín.15, 16

(6.9) Táto historická paralela nás prinútila zamyslieť sa nad tým, čo môžeme spraviť pre to, aby sa morálne zlyhania z minulosti neopakovali pred našimi očami a s naším tichým súhlasom. Nie je síce v silách nášho občianskeho združenia zastaviť v súčasnosti prebiehajúcu registráciu eticky sporných vakcín či liekov alebo mapovať štúdie ku všetkým už registrovaným liekom dostupným v Slovenskej republike, z jedine ktorých je možné využívanie eticky kompromitovaných ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií identifikovať. Z našej strany je však možné monitorovať každý nový liek či vakcínu, ktorej registračné konanie sa začalo v súčasnosti alebo sa začne v budúcnosti – a o ich etickej spornosti informovať pacienta.

(6.10) Tak veľmi by sme sa chceli domnievať, že nemožno natrvalo diskvalifikovať určitú pomerne jednoduchú chemickú zlúčeninu len preto, že jej liečivý účinok bol kedysi v minulosti testovaný neetickým spôsobom, podobne ako by sme nemali diskvalifikovať kozmický program na základe použitia výskumov nacistických vedcov. Pri takto utilitárnom postoji – aj keď je svetom tak žiadaný – narazíme však vo faramceutickej oblasti hneď na niekoľko úskalí. Diskvalifikácia eticky kompromitovaných liekov, ktorých liečivé účinky boli testované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách by mohla skončiť s vypršaním patentovej ochrany takéhoto lieku, a tým poťažmo s ďalšou našou neúčasťou na nepriamom spolufinancovaní eticky sporného výskumu a neeticky si počínajúcich farmaceutických spoločností.

(6.11) Avšak, priebežné testovanie jednotlivých šarží lieku výrobcom či kontrolné testovanie šarží liekovými agentúrami môžu tento argument úplne zneplatniť. Navyše, vakcíny priamo vyprodukované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách v sebe nielen nesú hmotné pozostatky násilného činu minulého potratu – hoc i na úrovni genetického „odtlačku“ – ale potvrdzujú ešte závažnejšiu spoluúčasť: pokiaľ ich budeme mlčky používať, podporujeme rozvoj potratového priemyslu v budúcnosti, keďže každým použitím vakcíny vyprodukovanej na eticky kompromitovaných bunkových kultúrach sa bunky populácie míňajú a v budúcnosti ich bude potrebné nahradiť novými – teda ďalšími potratmi. Podobná paralela potom ale platí aj pri bunkových líniách používaných pri testovaní liekov – i keď pokračujúce bunkové línie, ktoré sa pri takýchto testoch používajú, sú na rozdiel od konečných bunkových kultúr „dlhoveké“, rovnako nie sú nesmrteľné a jeden zdroj nemožno využívať donekonečna.

(6.12) A keďže dodnes neexistuje v žiadnom členskom štáte Európskej únie taká zákonná regulácia, ktorou by sa aspoň docielilo zjavné označovanie liekov z hľadiska toho, či pri testovaní ich účinných látok, resp. pri produkcii vírusových vakcín boli použité ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie pochádzajúce z násilných potratov – vnímame občianske iniciatívy podobné tej našej za potrebné. Pretože len tak by mohol vzniknúť priestor na slobodnú a informovanú voľbu pacienta. A ako sme sa z mnohých reakcií mali možnosť sami presvedčiť, slovenský pacient o takéto informácie javí živý záujem.

⬆ späť na obsah ⬆


nezabijem.sk logo skosMalBezLzz
Nie je mi ľahostajné nič z toho, o čom som sa dočítal,
a preto sa chcem pridať k verejnej prosbe všetkým slovenským biskupom, aby pred svetom bránili výhradu vo svedomí voči vývoju, dispenzácii, aplikácii a príjmu vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách.


efbkl 06

 

Poznámky a zdroje:


1⬆ Jensen, J. – Hyllner, J. – Björquist, P.: Human embryonic stem cell technologies and drug discovery. J. Cell. Physiol., 2019. 219: 513-519. DOI: 10.1002/jcp.21732. Dostupné on-line. Pozri tiež aj o zvieracích embryonálnych bunkách: Lou, Y. J. – Liang, X. G.: Embryonic stem cell application in drug discovery. Acta Pharmacol Sin. 2011 Feb;32(2):152-9. DOI: 10.1038/aps.2010.194. Epub 2011 Jan 10. PMID: 21217770; PMCID: PMC4009932. Dostupné on-line.
2⬆ HeLa (RRID:CVCL_0030) In: Bairoch, A.: The Cellosaurus, a cell line knowledge resource. J. Biomol. Tech, 2018. Ver. 37, 01/2021. 29:25-38. DOI: 10.7171/jbt.18-2902-002 PMID: 29805321 PMCID: PMC5945021. Dostupné on-line.
3⬆ K uvedeným percentám sme dospeli po vztiahnutí jednotlivých počtov registrovaných druhov bunkových línií (95 468 ľudských,  21 235 myšacích, 2 190 potkaních, 7 609 iných) v 37. verzii katalógu Cellosaurus z januára 2021 (Bairoch, A.: The Cellosaurus, a cell line knowledge resource. J. Biomol. Tech, 2018. 29:25-38. DOI: 10.7171/jbt.18-2902-002 PMID: 29805321 PMCID: PMC5945021) na celkový registrovaný počet bunkových línií v danom katalógu (126 502). Dostupné on-line.
4⬆ Памятник лабораторной мыши. posledná aktualizácia 4. 11 2013 15:21 [cit. 20. 2. 2021], Wikipedia. Dostupné on-line.
5⬆ K jednotlivým počtom bunkových línií používaných ako vakcinačných produkčných línií sme dospeli tak, že sme v katalógu Cellosaurus (Bairoch, A.: The Cellosaurus, a cell line knowledge resource. J. Biomol. Tech, 2018. Ver. 37, 01/2021. 29:25-38. DOI: 10.7171/jbt.18-2902-002 PMID: 29805321 PMCID: PMC5945021) vyhľadávali kľúčový reťazec „Vaccine production cell line“, pričom z 89 nájdených výsledkov sme odrátali 8 tých, ktoré vystupovali ako „dcérske línie“ už v zozname figurujúcich rodičovských línií. Z výsledkov nášho prieskumu sme zhotovili tabuľku, ktorú sme doplnili o niektoré ďalšie dcérske či rodičovské bunkové línie a je dostupná on-line.
6⬆ 6 vakcinačných hESC z 1071 hESC celkovo registrovaných v r. 2009; pozri Löser, P. – Schirm, J. – Guhr, A. et al.: Human Embryonic Stem Cell Lines and Their Use in International Research. Stem Cells. 2010 Feb; 28(2): 240–246. Dostupné on-line.
7⬆ Podľa štúdie bola použitá 2. pasáž WI-38 z Werner Henle of the University of Pennsylvania, pozri: Gordon, P. – Ronsen, B. – Brown, E. R.: Anti-herpesvirus action of isoprinosine. Antimicrob Agents Chemother. 1974 Feb;5(2):153-60. DOI: 10.1128/aac.5.2.153. PMID: 4365114; PMCID: PMC428937. Dostupné on-line.
8⬆ Beran, J.: Inosin pranobex a jeho možnosti v prevenci a v léčbě akutní respirační virové infekce včetně COVID-19 – odpovědi na dotazy zdravotnických pracovníků. Dostupné on-line.
9⬆ WI-38 (RRID:CVCL_0579) In: Bairoch, A.: The Cellosaurus, a cell line knowledge resource. J. Biomol. Tech, 2018. Ver. 37, 01/2021. 29:25-38. DOI: 10.7171/jbt.18-2902-002 PMID: 29805321 PMCID: PMC5945021. Dostupné on-line.
10⬆ ružienka, lat. rubeola, kód: 00000346379
11⬆ Pri oboch ochoreniach sa z infektologického hľadiska uvádza všeobecná vnímavosť, tzn. že ochorenie môže postihnúť akúkoľvek populačnú skupinu; avšak v prípade ochorenia ružienky sú za najzraniteľnejšiu skupinu ľudí považované deti v prenatálnom vývine, teda vývine pred pôrodom, a to najmä do 16. týždňa vývinu, kedy je riziko CRS (Congenital rubella syndrome) 25% až 90%, pričom klesá po 16. týždni na 0% až 25% a po 20. týždni prenatálneho vývinu je výskyt CRS zriedkavý; pozri Lanzieri, T. – Haber, P. –  Icenogle, J. P. et al.: Chapter Rubella In: Centers for Disease Control and Prevention: The Pink Book. Epidemiology and Prevention of Vaccine-Preventable Diseases. Updated December 2020. Dostupné on-line. Dontigny, L. – Arsenault, M.-Y. – Martel, M.-J. et al.: Rubella in Pregnancy. Journal of obstetrics and gynaecology Canada, 2008: JOGC = Journal d'obstétrique et gynécologie du Canada : JOGC. 30. 152-68. 10.1016/S1701-2163(16)32740-2. Dostupné on-line. Watson, J. C. – Hadler, S. C. – Dykewicz, C. A. et al.: Measles, mumps, and rubella--vaccine use and strategies for elimination of measles, rubella, and congenital rubella syndrome and control of mumps: recommendations of the Advisory Committee on Immunization Practices (ACIP). MMWR Recomm Rep. 1998 May 22;47(RR-8):1-57. PMID: 9639369. Dostupné on-line. V prípade ochorenia COVID-19 je za najrizikovejšiu považovaná skupina ľudí s inými chronickými civilizačnými ochoreniami, tzv. komorbiditami, ako je cukrovka, obezita či kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú v našej populácie rozvinuté najmä ale nielen s pribúdajúcim vekom nad 75 rokov, kedy sa pri tejto skupine pridáva aj ďalší rizikový faktor v podobe vekom oslabenej imunity;
12⬆ Sever, J. L. – Nelson, K. B. – Gilkeson, M. R.: Rubella Epidemic, 1964: Effect on 6,000 Pregnancies: I. Preliminary Clinical and Laboratory Findings Through the Neonatal Period: A Report From the Collaborative Study on Cerebral Palsy. Am J Dis Child. 1965;110(4):395–407. DOI: 10.1001/archpedi.1965.02090030415009. Dostupné on-line.
13⬆ podmienečné schválenie alebo podmienečné povolenie na uvedenie na trh, teda „conditional marketing authorisation“ alebo (CMA); pozri Európska komisia: Otázky a odpovede: Podmienečné povolenie na uvedenie vakcín proti COVID-19 na trh EÚ. 27. 1. 2021. Dostupné on-line.
14⬆ Podmienečná registrácia podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv znamená, „že v čase vydania registračného rozhodnutia žiadateľ nedodal údaje o účinnosti a bezpečnosti lieku v takom rozsahu, ako sa štandardne vyžaduje. Aj v takomto prípade musia prínosy lieku prevažovať nad potenciálnymi rizikami spojenými s neúplnými údajmi. Držiteľ rozhodnutia o podmienečnej registrácii je následne povinný dodať doplňujúce údaje v stanovených lehotách.“ In: Európska lieková agentúra odporučila registráciu tretej vakcíny proti COVID-19. 29. 1. 2021. Dostupné on-line.
15⬆ Wadman, M.: The physician whose 1964 vaccine beat back rubella is working to defeat the new coronavirus. Mar. 21, 2020. Dostupné on-line.
16⬆ Guarascio, F.: Pressure mounts on EU drug regulator to approve Pfizer COVID-19 vaccine. December 14, 2020. Dostupné on-line.

TRI ETICKÉ PILIERE

svedomie

1. Svedomie

­
prirodzenost

2. Prirodzenosť

­
nenarusitelnost

3. Nenarušiteľnosť

­