XIII. Vojna o slovíčka III.: Obsahujú vakcíny zvyšky „mletých tiel“ potratených ľudských zárodkov či plodov?

(Čas čítania: 6 minút)

(13.1) Prof. MUDr. Jozef Glasa CSc., Ph. D. v relácii Jeden na jedného odvysielanej na TV LUX dňa 2. 12. 2020 uviedol:

(13.1.1) „Takže ak niekto má uši na počúvanie, tak by som chcel povedať toľko: v tých vakcínach žiadne mleté potratené deti ani plody nie sú, ani ich súčasti.“1

(13.2) Výbor Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosť na svojich internetových stránkach uvádza:

(13.2.1) „Bunkové línie sa pri výrobe vakcín používajú len na rozmnoženie vírusov. Potom nasleduje dlhý proces usmrcovania, alebo oslabovania, rozbíjania a čistenia vírusov. Obávať sa teda, že vakcíny obsahujú zvyšky tiel umelo potratených detí je úplne bezdôvodné a zvrátené.“2

(13.3) Keith Peden, Ph. D., vedúci Laboratória DNA vírusov z americkej štátnej organizácie Food and Drug administration – ktorá je niečo ako slovenský ŠÚKL, teda Štátny ústav pre kontrolu liečiv – použil pri verejnom stretnutí Dozorného výboru pre vakcíny a pridružené biologické produkty v roku 2018 formuláciu:

(13.3.1) „...DNA zvyškového bunkového substrátu... nevyhnutne kontaminuje vakcíny.“3

(13.4) Pre označenie DNA zvyškového bunkového substrátu – teda toho, čo zostane z buniek, na ktorých sa namnožil vírus, po procedúre čistenia vírusu od hostiteľských buniek produkčných bunkových kultúr či línií ešte predtým, ako sa vírus oslabí či deaktivuje, aby sa mohol stať súčasťou finálnej vakcíny – sa v odbornej literatúre používajú označenia ako „residual cell-substrate DNA“, „residual host cell DNA“, „residual cellular DNA“, prípadne skratka „rcDNA“. Žiaľ, v niektorej odbornej literatúre je rcDNA zahrňované do kategórie „general impurity“, teda všeobecných nečistôt, ktoré každá vakcína aj po procese čistenia obsahuje,4 a tak sa stráca z dohľadu i niektorých lekárov, farmaceutov, ale najmä pacientov, pre ktorých sú tieto vakcíny určené.

(13.5) Ale ako sme uviedli v našom Stanovisku, WHO i FDA s týmto výskytom rátajú a určujú maximálne limity množstva DNA fragmentov vo vakcínach.5, 6 Ide pritom o fragmenty závitnice DNA buniek produkčnej bunkovej kultúry alebo línie určované počtom bázových párov (base pair, zn. „bp“), ktorých nemá byť viac, než je veľkosť jedného funkčného génu, čo možno vyjadriť kvalitatívne ako ≤ 200 bázových párov v jednej dávke vakcíny, alebo teda kvantitatívne ako rcDNA ≤ 10 ng7. Tento limit bol ešte v roku 1987 stanovený na stonásobne menšiu hodnotu rcDNA ≤100 pg8 a k jeho uvoľneniu došlo po tom, ako mali viaceré štúdie vyvrátiť potenciálnu onkogenicitu – teda schopnosť vyvolať rakovinu – a infekčnosť reziduálnej DNA hostiteľských buniek, na ktorých je pestovaný vírus používaný pri vírusových vakcínach. Podľa najnovších zistení však vplyv krátkych fragmentov reziduálnej DNA na TLR (Toll-like receptory), ktoré sú zapojené do zápalových procesov, ovplyvňuje imunitný systém.9

(13.6) Uvedené limity na fragmenty DNA hostiteľskej bunkovej kultúry či línie sa WHO či FDA snažia určovať najmä kvôli vírusovým vakcínam vyprodukovaným na pokračujúcich (imortalizovaných, teda „nekonečných“) bunkových líniách iného než ľudského alebo hybridného pôvodu, pri ktorých existuje vyšší predpoklad, že budú kontaminované vírusmi či inými infekciami. Ale aj pri niektorých bunkových líniách ľudského pôvodu sú tieto limity opodstatnené najmä z dôvodu prevládajúcich obáv z tumorigénnych účinkov reziduálnych fragmentov DNA (napr. pri rakovinovej bunkovej línii HeLa10 či Namalva11).

(13.7) Kontaminácia vakcín zvyškovými fragmentami DNA hostiteľských bunkových kultúr či línií je skutočnosť, ktorú seriózna medicínska či farmaceutická veda nikdy nespochybňovala, ale s touto informáciou vždy pracovala a snažila sa zistiť, aký vedľajší a nežiaduci účinok majú tieto fragmenty DNA hostiteľskej bunky prítomné vo vakcíne na zdravie jej prijímateľa. Svedčia o tom napr. tieto štúdie:

(13.7.1) Štatistický prístup na určenie kritickej prítomnosti reziduálnej DNA hostiteľskej bunky (r. 2015)12

(13.7.2) Ustálenie prijateľných limitov reziduálnej DNA (r. 2013)13

(13.7.3) Pravdepodobnostný model na hodnotenie rizika reziduálnej DNA hostiteľskej bunky v biologických produktoch (r. 2010)14

(13.7.4) Študijná skupina WHO pre bunkové substráty na produkciu biologických látok (r. 2007)15

(13.7.5) Požiadavky WHO na použitie živočíšnych buniek ako substrátov in vitro na výrobu biologických látok (r. 1998)16

(13.7.6) Podávanie chromatínu z nádorových buniek imunosuprimovaným a neimunosuprimovaným iným než ľudským primátom (r. 1995)17

(13.7.7) Riziko indukcie nádoru in vivo zvyškovou bunkovou DNA: kvantitatívne úvahy (r. 1990)18

(13.7.8) Prehľad biologických účinkov pridania molekúl DNA k bunkám (r. 1990)19

(13.8) To, čo tvrdí prof. MUDr. Jozef Glasa CSc., Ph. D. či Výbor Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti alebo Etická komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky znie ako cynický eufemizmus. Pravdou ostáva to, čo povedal Dr. Peden, a teda, že „DNA zvyškového bunkového substrátu... nevyhnutne kontaminuje vakcíny“, a to aj tie, ktoré boli vyprodukované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách. Z daného teda vyplýva, že vakcíny vyprodukované na konečných ľudských fetálnych bunkových kultúrach (WI-3820, MRC-521) nevyhnutne obsahujú zvyšky, fragmenty či čiastky sekvencií bázových párov DNA násilne potratených ľudských plodov, teda detí.

(13.9) Alebo ako poznamenal jeden z recenzentov tohto článku, chemik a fyzik RNDr. Anton Repko, Ph. D. et Ph. D.:

(13.9.1) „Matéria sa replikáciou zväčša vymenila, hoci – prísne vzaté podľa kvantovej fyziky – rovnaké molekuly sú principiálne nerozlíšiteľné (okrem prípadu rozdielnych izotopov; tie sú zastúpené pod 1%).“22

(13.10) Fragmenty DNA na úrovni bázových párov sa nachádzajú aj vo vakcínach vyrobených s pomocou imortalizovaných ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových línií – (HEK-293, PER.C6) – avšak vzhľadom na to, že tieto línie boli transformované, ich sekvencia DNA už nie je totožná so sekvenciou DNA potrateného dieťaťa, i keď stále nesie v sebe na chromozomálnej úrovni väčšinu informácií o svojom násilne zabitom pôvodcovi (napr. informáciu o pohlaví). Avšak na druhej strane ide o fragmenty sekvencie geneticky modifikovanej DNA z pôvodného genómu zdravého človeka zavraždeného v období prenatálneho vývinu. Pritom existujú regulácie zavádzajúce označovanie potravín vyrobených z geneticky modifikovaných surovín, zatiaľ čo pri vakcínach výrobcovia takúto povinnosť nemajú. Viac sa tejto problematike venujeme v kapitole XIV. Sú zdravé ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry „nesmrteľné“ a je možné ich pasážovať „donekonečna“?

(13.11) To však nič nemení na veci, že jednotlivé bázové páry DNA sú jednoznačne súčasťou každej bunky človeka23 a DNA ako celok je jedinečnou a neopakovateľnou nositeľkou genetickej informácie organizmu, riadi rast, delenie a regeneráciu každej bunky v tele. Bunky vytvárajú tkanivá, tkanivá formujú orgány a orgány fungujú v systémoch, aby plnili nevyhnutné funkcie pre žijúci organizmus. V širšom zmysle – i keď medicínsky nepresne – je teda tvrdenie, že vakcíny vyprodukované na konečných ľudských fetálnych bunkových kultúrach obsahujú zvyšky tiel umelo potratených detí, pravdivé. Kvalita týchto zvyškov je nízka – závitnica DNA je v čistiacom procese roztrhaná na bázové páry – a ich kvantita malá – v hodnotách miliardtiny gramu – ale fragmenty DNA sú nevyhnutne prítomné v každej vakcíne vyprodukovanej na bunkových kultúrach či líniách živočíšneho alebo ľudského pôvodu.

(13.12) Aký dôvod môže mať niekto, aby tvrdil opak? Nemôže táto informácia odradiť od očkovania ľudí s citlivým svedomím? A nemá táto informácia o trvalej prítomnosti ľudskej „obete“ – hoc i na mikroskopickej úrovni – násilného nemorálneho činu v každej jednej vakcíne vyprodukovanej na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách vplyv aj na vynesenie konečného súdu morálnymi teológmi nad takýmito vakcínami?

(13.13) A to v čase, keď platí tvrdenie, že regulátor dovoľuje, aby sa vo vírusových vakcínach súčasnosti vyprodukovaných na bunkových kultúrach či líniách nachádzalo stonásobne viac „zvyškov tiel umelo potratených detí“, než tomu bolo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

⬆ späť na obsah ⬆


nezabijem.sk logo skosMalBezLzz
Nie je mi ľahostajné nič z toho, o čom som sa dočítal,
a preto sa chcem pridať k verejnej prosbe všetkým slovenským biskupom, aby pred svetom bránili výhradu vo svedomí voči vývoju, dispenzácii, aplikácii a príjmu vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách.


efbkl 13

 

Poznámky a zdroje:


1⬆ Vakcína proti COVID-19. Relácia Jeden na jedného na TV LUX z 2. 12. 2020 moderovaná Ľubou Oravovou. Minutáž od 9:34 do 9:48. Dostupné on-line.
2⬆ Výbor Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti: ad: Vakcíny, používané na Slovensku, pri ktorých výrobe boli použité telá umelo potratených detí, alebo bunkové línie verzus telá umelo potratených detí z 26. 1. 2011. Dostupné on-line.
3⬆ „residual cell-substrate DNA... inevitably contaminates the vaccines“, pozri Vaccines and Related Biological Products Advisory Committee, 154th Meeting. FDA. Food and Drug Administration. November 8, 2018. Str. 33. [vlastný preklad z anglického jazyka]. Dostupné on-line.
4⬆ European Medicines Evaluation Agency. CPMP/BWP/382/97 – CPMP Position Statement on DNA and Host Cell Proteins (HCP) Impurities, Routine Testing Versus Validation Studies (1997).
5⬆ WHO: Guidelines on the quality, safety, and efficacy of biotherapeutic protein products prepared by recombinant DNA technology. Dostupné on-line.
6⬆ FDA Food and Drug Administration. Letter to Inform Manufacturers of the Following Interim Recommendations Pertaining to Viral Vaccine Products That Are Produced in Vero Cells and Investigated for Human Use. 2001.
7⬆ ng = nanogram = 1 × 10-9 gramu, pozri World Health Organization, Expert Committee on Biological Standardization. Requirements for the Use of Animal Cells As in Vitro Substrates for the Production of Biologicals. WHO Technical Report Series 878. Forty-seventh Report Annex 1. 1998. Dostupné on-line.
8⬆ pg = pikogramov = 1 × 10-12 gramu, pozri World Health Organization, Acceptability of Cell Substrates for Production of Biologicals. Report of a WHO Study Group on Biologicals. Technical Report Series 747. 1987, str. 1-29. Dostupné on-line.
9⬆ Shao, J. – Gao, F. – Lin, H.-J. et al.: Short-Fragment DNA Residue from Vaccine Purification Processes Promotes Immune Response to the New Inactivated EV71 Vaccine by Upregulating TLR9 mRNA. PLOS ONE. 2016, 11(4). Dostupné on-line.
10⬆ HeLa (RRID:CVCL_0030) In: Bairoch, A.: The Cellosaurus, a cell line knowledge resource. J. Biomol. Tech, 2018. Ver. 37, 01/2021. 29:25-38. DOI: 10.7171/jbt.18-2902-002 PMID: 29805321 PMCID: PMC5945021. Dostupné on-line.
11⬆ Namalva (RRID: CVCL_0067) In: Bairoch, A.: The Cellosaurus, a cell line knowledge resource. J. Biomol. Tech, 2018. Ver. 37, 01/2021. 29:25-38. DOI: 10.7171/jbt.18-2902-002 PMID: 29805321 PMCID: PMC5945021. Dostupné on-line.
12⬆ Yang, H. – Wei, Z. – Schenerman, M.: A statistical approach to determining criticality of residual host cell DNA. J Biopharm Stat. 2015;25(2):234-46. DOI: 10.1080/10543406.2014.972514. PMID: 25358029. [vlastný preklad názvu z anglického jazyka]. Dostupné on-line.
13⬆ Yang, H.: Establishing acceptable limits of residual DNA. PDA J Pharm Sci Technol. 2013 Mar-Apr;67(2):155-63. DOI: 10.5731/pdajpst.2013.00910. PMID: 23569076. [vlastný preklad názvu z anglického jazyka]. Dostupné on-line.
14⬆ Yang, H. – Zhang, L. – Galinski, M.: A probabilistic model for risk assessment of residual host cell DNA in biological products. Vaccine 2010; 28:3308-3311. [vlastný preklad názvu z anglického jazyka]. Dostupné on-line.
15⬆ Knezevic, I. – Stacey, G. – Petricciani, J. et al.: WHO Study Group on cell substrates for production of biologicals, Geneva, Switzerland, 11–12 June 2007, Biologicals, Volume 36, Issue 3, 2008, Pages 203-211, ISSN 1045-1056. DOI: 10.1016/j.biologicals.2007.11.005. [vlastný preklad názvu z anglického jazyka]. Dostupné on-line.
16⬆ WHO Requirements for the Use of Animal Cells as in vitro Substrates for the Production of Biologicals (Requirements for Biological Susbstances No. 50), Biologicals, Volume 26, Issue 3, 1998, Pages 175-193. ISSN 1045-1056. DOI: 10.1006/biol.1998.0153. [vlastný preklad názvu z anglického jazyka]. Dostupné on-line.
17⬆ Wierenga, D. E. – Cogan, J. – Petricciani, J. C.: Administration of Tumor Cell Chromatin to Immunosuppressed and Non-immunosuppressed Non-human Primates, Biologicals, Volume 23, Issue 3, 1995, Pages 221-224, ISSN 1045-1056. DOI: 10.1006/biol.1995.0036. [vlastný preklad názvu z anglického jazyka]. Dostupné on-line.
18⬆ Löwer, J.: Risk of tumor induction in vivo by residual cellular DNA: Quantitative considerations. J. Med. Virol., 1990, 31: 50-53. DOI: 10.1002/jmv.1890310110. [vlastný preklad názvu z anglického jazyka]. Dostupné on-line.
19⬆ Temin, H. M.: Overview of biological effects of addition of DNA molecules to cells. J. Med. Virol., 1990, 31: 13-17. DOI: 10.1002/jmv.1890310105. [vlastný preklad názvu z anglického jazyka]. Dostupné on-line.
20⬆ WI-38  (RRID:CVCL_0579) In: Bairoch, A.: The Cellosaurus, a cell line knowledge resource. J. Biomol. Tech, 2018. Ver. 37, 01/2021. 29:25-38. DOI: 10.7171/jbt.18-2902-002 PMID: 29805321. PMCID: PMC5945021. Dostupné on-line.
21⬆ MRC-5 (RRID:CVCL_0440) In: Bairoch, A.: The Cellosaurus, a cell line knowledge resource. J. Biomol. Tech, 2018. Ver. 37, 01/2021. 29:25-38. DOI: 10.7171/jbt.18-2902-002 PMID: 29805321. PMCID: PMC5945021. Dostupné on-line.
22⬆ Ad rozdielne izotopy: atómy (a teda aj molekuly, v ktorých sa viažu) rozdielnych izotopov sú rozlíšiteľné, pri biogénnych prvkov však jeden izotop vždy výrazne prevláda – zastúpenie je pri vodíku H-1: 99,99% a H-2: 0,012%, pri uhlíku C-12: 98,9% a C-13: 1,07%, pri dusíku N-14: 99,64% a N-15: 0,36%, pri kyslíku O-16: 99,76% a O-17:0,038% a O-18:0,20%, pri fosforu P-31: 100%. Pri niektorých prvkoch, konkrétne istej časti vodíka a kyslíka, dochádza navyše ku kontinuálnej výmene atómov (a teda aj izotopov) s prítomnou vodou, takže tam sa stráca „trasovateľnosť“. Najlepšie bude teda trasovateľný uhlík, kde pri molekule obsahujúcej 100 atómov C (čiže napr. reťazec 5 bázových párov) je asi 67% pravdepodobnosť, že bude prítomný aspoň jeden minoritný izotop (C-13), a teda molekuly budú rozlíšiteľné. Hoci teda dlhšie úseky DNA sú takmer vždy kvantovo rozlíšiteľné, v úvahe môžeme pokračovať. Pri množení bunky to vyzerá takto: Na začiatku máme dvojzávitnicu A-B (jedno vlákno A, druhé B), po replikácii A-B' a A'-B (vlákna A', B' sú kópiou A, B). Každá z dvoch buniek teda dostane časť výbavy pôvodnej bunky. Otázka rozlíšiteľnosti medzi A, B vs. A', B' potom zaváži pri skúmaní ďalších potomkov: potomkovia A-B'' a A'''-B obsahujú časť pôvodnej DNA; potomkovia A''-B' a A'-B''' neobsahujú časť pôvodnej DNA. Avšak v jadre ľudskej bunky je 46 chromozómov, a teda napr. pre bunku 8. generácie je stále 30% pravdepodobnosť, že sa zachová pôvodné vlákno aspoň jedného chromozómu. V jednej dávke vakcíny sa však nachádza zvyškový materiál z mnohých buniek, takže „efektívna generácia“ s pôvodným materiálom sa posunie ešte ďalej. Napokon, kvantový argument o nerozlíšiteľnosti sa dá aplikovať nielen na DNA, ale aj na organely bunky a molekuly, z ktorých sa skladajú.
23⬆ Okrem „bezjadrových“ erytrocytov, teda červených krviniek. Pritom ale pôvodné erytropoetické bunky delené v myeloidnom rade jadro s DNA obsahujú a strácajú ho čisto z priestorových nárokov až diferenciáciou na zrelé, dospelé erytrocyty. Ani trombocyty nemajú jadro, len tie označujeme ako „nepravé bunky“.

TRI ETICKÉ PILIERE

svedomie

1. Svedomie

­
prirodzenost

2. Prirodzenosť

­
nenarusitelnost

3. Nenarušiteľnosť

­