XI. Vojna o slovíčka I.: Čo sú embryonálne a fetálne kmeňové bunky, bunkové kultúry a línie a ako medzi nimi rozlišovať?

(Čas čítania: 5 minút)

(11.1) Pod súhrnným pojmom „ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie“ myslíme v tomto texte jednak (1) bunkové kultúry, ktoré vznikli kultiváciou „human embryonic stem cells“ (hESC), teda ľudských embryonálnych kmeňových buniek extrahovaných z ľudského embryoblastu vo vnútri blastocysty ešte predtým, ako došlo k uhniezdeniu oplodneného vajíčka na sliznici maternice; ale tiež (2) bunkové kultúry, ktoré vznikli kultiváciou buniek ľudského plodu (fetus) izolovaných z tkanív vyvíjajúcich sa orgánov tohto ľudského plodu, ako napr. oblička, pečeň, oko, ap., teda v neskoršom štádiu po uhniezdení oplodneného vajíčka na sliznici maternice, napr. v 12. týždni gestačného veku plodu.

(11.2) Súhrnné označenie „embryonálne a fetálne“ sme zaviedli preto, lebo ľudská dôstojnosť nie je ohraničená ani časom prenatálneho vývinu dieťaťa, ani časom života narodeného človeka.

(11.3) Označenie „bunková kultúra“ („cell culture“) alebo „bunkový kmeň“ („cell strain“) sa používa na označenie procesu množenia buniek mimo ich prirodzeného prostredia in vitro dovtedy, kým bunky nepodstúpia umelú genetickú transformáciu – následne sa takéto bunkové kultúry zvyknú označovať aj ako bunkové línie („cell lines“) – v praxi teda rozlišujeme konečné bunkové kultúry a pokračujúce bunkové línie.

(11.4) V niektorej odbornej literatúre sa však medzi pojmami „kultúra“ a „línia“ nerozlišuje. Autori nami najčastejšie používaného a citovaného „katalógu bunkových línií“ Cellosaurus v tomto duchu uvádzajú, že do rozsahu katalógu nespadajú „primárne bunkové línie“ („primary cell lines“) okrem „bunkových línií s konečnou životnosťou“ („finite life cell lines“), pokiaľ sú tie široko distribuované a často používané.1 Zostavovatelia Registera ľudských pluripotentných kmeňových buniek (hPSCreg) z nemeckého Fraunhofer-Institut für Biomedizinische Technik (IBMT) považujú za bunkové kultúry iba primárne bunky získané izoláciou priamo z tkaniva orgánu, zatiaľ čo všetky zdvojenia populácie takejto bunkovej kultúry, pri ktorých došlo k umelej alebo k spontánnej genetickej modifikácii, označujú už ako „subklony“ alebo „línie“.2

(11.5) Z hľadiska schopnosti bunky diferencovať sa na iný typ bunky, poznáme bunky totipotentné, pluripotentné, multipotentné, oligopotentné a unipotentné.3 Nás budú zaujímať iba prvé tri prípady.

(11.6) Totipotentná bunka, ktorá sa dokáže diferencovať na akúkoľvek bunku tkaniva ľudského organizmu, vznikne hneď po splynutí vajíčka so spermiou a označuje sa ako zygota. Po niekoľkých hodinách sa táto zygota rozdelí na dve identické totipotentné bunky, z ktorých môžu vzniknú bunky zárodočných listov endodermu, mezodermu, ektodermu alebo bunky placenty.

(11.7) Keď je týchto buniek už 16, označujeme ich ako morula, z ktorej vznikne blastocysta obkolesená trofoblastom. Bunky blastocysty sa začínajú po pár dňoch od oplodnenia vajíčka špecializovať a zostávajú už iba pluripotentné, tzn. že sa dokážu diferencovať výlučne na špecializované bunky troch zárodočných listov embrya, ale už nie na „extraembryonálne“ bunky placenty – preto práve tieto bunky označujeme ako embryonálne alebo tiež kmeňové bunky či ľudské embryonálne kmeňové bunky (hESC), keď boli extrahované z epiblastu blastocysty pred jej uhniezdením na sliznici maternice a ako ľudské embryonálne kmeňové bunky epiblastu „epiblast-derived stem cells“ (EpiSC), keď boli extrahované po uhniezdení blastocysty na sliznici maternice4.

(11.8) Po uhniezdení oplodneného vajíčka na sliznici maternice pokračuje vývin ľudského plodu, ktorý nazývame aj gestačným vekom plodu/dieťaťa. Počas celého vnútromaternicového vývoja plodu je v jeho tkanivách prítomný rôzny počet rôzne potentných pluripotentných embryonálnych kmeňových buniek, ktoré sa diferencujú na rôzne bunky tela a tvoria tak špecializované tkanivá jednotlivých orgánov.

(11.9) Navyše, umelým laboratórnym reprogramovaním niektorých dospelých somatických buniek je tie možné dediferencovať, teda diferencovať spätne na tzv. „hiPSCs“, teda „human induced pluripotent stem cells“ (ľudské indukované pluripotentné kmeňové bunky) a tie následne diferencovať na takmer akúkoľvek bunku tela, podobne, ako sa prirodzene diferencujú hESC alebo EpiSC.

(11.10) Objavy spred niekoľkých rokov dokazujú aj existenciu multipotentných buniek, teda buniek, ktoré sa dokážu diferencovať len na isté vysokošpecializované druhy buniek. Multipotentné bunky boli objavené v pupočníkovej krvi5, v tukovom tkanive6, v srdci7 a v kostnej dreni8. Mezenchymálne kmeňové bunky („mesenchymal stem cells“) (MSCs) boli tiež nájdené v zubnej dreni9 či v plodovej vode10.

(11.11) Pritom, ľudské indukované pluripotentné kmeňové bunky (hiPSCs) a multipotentné mezenchymálne kmeňové bunky (MSCs) majú potenciál nahradiť v blízkej budúcnosti v biomedicínskom výskume, pri transplantačných úkonoch a vo farmaceutickom priemysle doteraz používané ľudské embryonálne a fetálne kmeňové bunky. Priekopníkom v tejto oblasti je Ústav lekárskeho výskumu Jána Pavla II. z Iowy v Spojených štátoch amerických, ktorý sa pokúša imortalizovať mezenchymálne kmeňové bunky z pupočníkovej krvi a placenty, aby definitívne nahradil ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie v celej škále ich dnešného využitia.11

* * *
Podporiť tento výskum peňažným darom je možné prostredníctvom účtu PayPal danej organizácie na tomto odkaze.
John Paul II Medical Research Institute
2500 Crosspark Rd
Suite W230
Coralville, IA 52241
Spojené štáty americké
tel.: +1 (319) 688-7367
e-mail: .

* * *

Pozri tiež
Alan Moy, M. D.: „Naliehavá potreba komplexnejších vakcín proti koronavírusom“. [„Biela kniha“ Ústavu lekárskeho výskumu Jána Pavla II.]

* * *

(11.12) Nakoniec zdôraznime – ako sme už uviedli vyššie – že je potrebné rozlišovať medzi „hESC“, izolovaných z tkanív orgánov potratených embryí a plodov a „hiPSCs“, ktoré sú v praxi najčastejšie derivované z dospelých somatických (teda nepohlavných) buniek izolovaných z tkanív dospelých ľudí bez ohrozenia ich života. Avšak, pod týmto istým označením sa môžu skrývať aj bunky derivované z telových buniek izolovaných z tkanív vyvíjajúcich sa orgánov ľudského plodu, ktorý bol potratený12, a tým sa táto kategória buniek môže v niektorých prípadoch nesprávne javiť akoby eticky nesporná.

(11.13) Zhrnuté a podčiarknuté, niektorí odborníci, ktorí sú v tejto problematike zorientovaní, často bazírujú na slovných hrách, ktoré im poskytujú manévrovací priestor na to, aby síce v prísne logickom zmysle neklamali, ale aby zároveň mohli laickú verejnosť vedome zavádzať, keď napr. budú tvrdiť, že embryonálne bunkové línie sa na množenie vírusov prítomných v masovo vyrábaných očkovacích látkach nepoužívajú. A budú mať pravdu, lebo dnes sa na tento účel používajú fetálne bunkové kultúry a niektoré fetálne bunkové línie.

⬆ späť na obsah ⬆


nezabijem.sk logo skosMalBezLzz
Nie je mi ľahostajné nič z toho, o čom som sa dočítal,
a preto sa chcem pridať k verejnej prosbe všetkým slovenským biskupom, aby pred svetom bránili výhradu vo svedomí voči vývoju, dispenzácii, aplikácii a príjmu vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách.


efbkl 11

 

Poznámky a zdroje:


1⬆ Description of the Cellosaurus – a knowledge resource on cell lines. Introduction. Dostupné on-line.
2⬆ hPSCreg: FAQ. What is a subclone? Dostupné on-line.
3⬆ Mitalipov, S. – Wolf, D.: Totipotency, pluripotency and nuclear reprogramming. Engineering of Stem Cells. Advances in Biochemical Engineering/Biotechnology. 2009, 114. str. 185–199. DOI: 10.1007/10_2008_45. ISBN 978-3-540-88805-5. PMC 2752493. PMID 19343304. Dostupné on-line. Ďalej Zakrzewski, W. – Dobrzyński, M. – Szymonowicz, M. et al.: Stem cells: past, present, and future. Stem cell research & therapy: 2019, 10(1), 68. DOI: 10.1186/s13287-019-1165-5. Dostupné on-line.
4⬆ De-Miguel, M. P.: Epiblast-derived stem cells in embryonic and adult tissues. Int J Dev Biol.: 2009, 53: 1529. DOI: 10.1387/ijdb.072413md. PMID 19757397. Dostupné on-line.
5⬆ Jaing, T.-H.: Umbilical Cord Blood: A Trustworthy Source of Multipotent Stem Cells for Regenerative Medicine. Cell Transplant. 2014, 23(4-5), 493-496. DOI: 10.3727/096368914X678300. PMID 24816446. Dostupné on-line.
6⬆ Tallone, T. – Realini, C. – Böhmler, A. et al.: Adult human adipose tissue contains several types of multipotent cells. J Cardiovasc Transl Res.: 2011,  4 (2): 200–10. DOI: 10.1007/s12265-011-9257-3. PMID 21327755. S2CID 36604144. Dostupné on-line.
7⬆ Beltrami, A. P. – Barlucchi, L. – Torella, D. et al.: Adult cardiac stem cells are multipotent and support myocardial regeneration. Cell.: 2003,  114 (6): 763–76. Dostupné on-line.
8⬆ Hassan, H. T. – El-Sheemy, M.: Adult bone-marrow stem cells and their potential in medicine. JRSM [online]. 2004, 97(10), 465-471. DOI: 10.1258/jrsm.97.10.465. PMID 15459256. Dostupné on-line.
9⬆ Liu, J. – Yu, F. – Sun, Y. et al.: Concise Reviews: Characteristics and Potential Applications of Human Dental Tissue-Derived Mesenchymal Stem Cells. Stem Cells: 2015, 33 (3): 627–38. DOI:10.1002/stem.1909. PMID 25447379. Dostupné on-line.
10⬆ Moraghebi, R. – Kirkeby, A. – Chaves, P. et al.: Term amniotic fluid: an unexploited reserve of mesenchymal stromal cells for reprogramming and potential cell therapy applications. Stem Cell Res Ther 8, 190 (2017). DOI: 10.1186/s13287-017-0582-6. Dostupné on-line.
11⬆ John Paul II. Medical Research Institute: Campaign for Cures. Dostupné on-line.
12⬆ Shafa, M. – Yang, F. – Fellner, T. et al.: Human-Induced Pluripotent Stem Cells Manufactured Using a Current Good Manufacturing Practice-Compliant Process Differentiate Into Clinically Relevant Cells From Three Germ Layers. Front Med (Lausanne). 2018 Mar 15;5:69. DOI: 10.3389/fmed.2018.00069. PMID: 29600249; PMCID: PMC5862873. Dostupné on-line.

TRI ETICKÉ PILIERE

svedomie

1. Svedomie

­
prirodzenost

2. Prirodzenosť

­
nenarusitelnost

3. Nenarušiteľnosť

­