mzsr logo Etická komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa na svojich riadnych zasadnutiach dňa 1. októbra 2013 a dňa 19. novembra 2013 v Bratislave zaoberala niektorými etickými otázkami, ktoré sa objavujú vo verejnosti v súvislosti s aktuálnou diskusiou o národnom programe povinného očkovania. Táto diskusia bola v poslednom čase akcentovaná prebiehajúcim konaním pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ako aj narastajúcimi aktivitami zástancov i odporcov povinného očkovania vo verejnom priestore, osobitne v oblasti printových a elektronických masovokomunikačných prostriedkov a internetových sociálnych sietí.

Vyvrátenie argumentu Etickej komisie MZ SR o tom, že vo vakcínach sa „nenachádzajú žiadne súčasti potratených ľudských embryí a plodov, ani sa tieto pri ich výrobe nepoužívajú“, nájdete na tomto odkaze.

Komisia pozorne zvažovala argumenty oboch strán a je si vedomá rizík spätých s realizáciou národného programu povinného očkovania. Súčasne však skúmala i argumenty v prospech zachovania systému národného programu povinného očkovania. Komisia sa preto rozhodla k  etickým otázkam povinného očkovania prijať nasledovné stanovisko:

Realizácia národného programu povinného očkovania predstavuje jeden z významných úspechov vývoja medicíny a preventívnej zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky. Možno ho zároveň označiť ako jedno z dosiaľ najúčinnejších a najbezpečnejších opatrení zdravotnej starostlivosti, s neporovnateľne priaznivým pomerom účinnosti, medicínskeho prínosu (princíp beneficiencie – dobročinnosti) a bezpečnosti (princíp non-maleficiencie – neškodnosti). Aj vďaka tomu z povedomia širokej verejnosti takmer úplne vymizli obavy a strach spojené s ochoreniami, proti ktorým je tento národný program zameraný.

Komisia sa domnieva, že realizácia a výsledky národného programu povinného očkovania sú v súlade s hodnotou verejného zdravia a z etického hľadiska v súlade aj so správne chápanými etickými princípmi spravodlivostisolidarityautonómietransparentnosti a správneho spravovania verejných záležitostí, ktoré patria k hlavným etickým princípom v oblasti medicíny a zdravotnej starostlivosti, s akceptáciou v celom súčasnom kultúrnom svete.

Účinnosť, bezpečnosť, alebo epidemiologická oprávnenosť národného očkovacieho programu nebola zatiaľ v rámci odbornej diskusie presvedčivo vyvrátená, skôr naopak. Veľká časť diskusie sa pritom presunula do oblasti médií a sociálnych sietí, kde ale neboli vždy zabezpečené podmienky pre kvalifikovanú diskusiu. Napriek tomu sa podarilo čiastočne ovplyvniť verejnú mienku. Komisia sa však pri svojich záveroch opierala o vedecky overené informácie, v rámci ktorých zvažovala pre i proti systému národného programu povinného očkovania na základe princípov „medicíny založenej na dôkazoch“ (angl. evidence – based medicine).

Komisia si uvedomuje, že v dlhej histórií úsilia o vývoj a zabezpečenie vakcín a vakcinačných programov sa vo svete vyskytli aj viaceré zlyhania, odborné omyly, či neetické konania zo strany príslušných inštitúcií, či samotných výrobcov vakcín. Komisia si je tiež vedomá, že nie všetky tieto poľutovaniahodné zlyhania boli dostatočne objasnené a odkomunikované širšej verejnosti, vrátane informácií o prijatých systémových opatreniach na zamedzenie ich opakovaného výskytu pri vývoji, klinickom skúšaní, či výrobe vakcín a pri realizácii vakcinačných programov.

Komisia si je plne vedomá rizík a možných nežiaducich účinkov očkovaní, ktoré sú súčasťou národného programu povinného očkovania. Ide najmä o neočakávané nežiaduce reakcie. Medicínskym aj etickým imperatívom musí byť rešpektovanie všetkých medicínskych kontraindikácií očkovania u daného dieťaťa, ako aj sledovanie výskytu, hlásenie a adekvátne riešenie nežiaducich účinkov vakcinácie. Súčasťou tohto úsilia lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov je aj správna komunikácia a pochopenie pre rodičov očkovaných detí.

Komisia však zdôrazňuje, že ide o riziká pomerne zriedkavé, navyše, ich výskyt sa po nedávnom zrušení povinného plošného očkovania voči tuberkulóze ešte znížil. Komisia sa taktiež domnieva, že reálny pomer účinnosti, medicínskeho/zdravotného prínosu pre dieťa voči riziku daného očkovania je v súčasnosti najpriaznivejší zo všetkých účinných preventívnych opatrení zdravotnej starostlivosti.

Pre časť našej verejnosti predstavuje určitý morálny problém skutočnosť, že pri vývoji a výrobe niektorých očkovacích látok sa na pomnoženie a získanie vírusov, potrebných na ich prípravu, používajú stabilné bunkové kultúry, na ktorých získanie sa pred viacerými desaťročiami použili tkanivá umelo potrateného ľudského plodu. Tieto medzinárodne definované stabilné bunkové kultúry nie je v súčasnosti ľahké pri výrobe daných očkovacích látok nahradiť. Treba však upozorniť, že aktuálne vyrábané a používané vakcíny neobsahujú žiadne súčasti potratených ľudských embryí a plodov, ani sa tieto pri ich výrobe nepoužívajú – ako sa možno presvedčiť z príslušných medzinárodne definovaných a prísne kontrolovaných výrobných postupov. Komisia odporúča príslušným štátnym orgánom a inštitúciám, ako aj výrobcom očkovacích látok, aby sa na tieto skutočnosti bral primeraný ohľad pri rozhodovaní o vývoji, výrobe, zaobstaraní a financovaní očkovacích látok, osobitne očkovacích látok hradených z verejných finančných prostriedkov.

Komisia si je tiež vedomá, že povinné očkovanie môže predstavovať zásah do osobnej integrity, domnieva sa však, že ide o také obmedzenie základného práva, ktoré spĺňa účel a povinné očkovanie prispieva k lepšej ochrane a garancii základných spoločenských hodnôt, ako napr. verejné zdravie alebo ochrana  práv iných.

Kvôli limitácii všetkých rizík spojených s problematikou očkovania vyzýva komisia všetkých zdravotníckych pracovníkov, osobitne pediatrov, sestry, lekárov pre dorast a všeobecných praktických lekárov, aby s ohľadom na požiadavky svojej profesijnej etiky a zodpovednosti venovali potrebnú pozornosť a úsilie lepšej komunikácii a poučeniu pri výkone očkovacích úkonov.

Komisia je presvedčená, že národný program povinného očkovania je dôležitý pre efektívnejšie zabránenie diskriminácii osôb zo zdravotných dôvodov. Povinné očkovanie prispieva k posilneniu hodnôt rovnosti v dôstojnosti i v právach, ktoré spomína i čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky.

Povinné očkovanie je jedným zo spôsobov posilnenia spravodlivého prístupu k zdravotnej starostlivosti, ktorý je zakotvený aj medzinárodnými dohovormi.

Komisia sa domnieva, že obmedzovanie národného programu povinného očkovania predstavuje významné nebezpečenstvo pre zdravie a životy občanov Slovenskej republiky, najmä detí, mladistvých a osôb, ktoré z medicínskych alebo iných závažných dôvodov dosiaľ nemohli byť zaočkované.

Komisia je z uvedených dôvodov presvedčená, že všetky zodpovedné štátne orgány by mali vykonať nevyhnutné kroky na zachovanie národného programu povinného očkovania a zabrániť jeho podstatnému oslabovaniu.


 Uznesenie č. 43/51 na stiahnutie vo formáte .rtf