Obsah I. Úvod II. Aké sú stavovské povinnosti lekárnika v ozvene svedomia pri morálne neprijateľných zákonoch a nedovolených postupoch? III. Ohrozuje výhrada vo svedomí na vydávanie eticky sporných vakcín lekárnikmi bezprostredne zdravie či život pacienta? IV. V čom sa líšia embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie od hormonálnej antikoncepcie z hľadiska dokonania vedomého potratu? V. V čom sa líši a v čom je podobné odoberanie orgánov a tkanív od živých či mŕtvych svojprávnych darcov od extrakcie, izolácie prípadne kultivácie alebo transplantácie ľudských embryonálnych a fetálnych kmeňových buniek? VI. Aký by mal byť cieľ tlaku lekárnikov za život vyvolaného odmietnutím dispenzácie liekov a vakcín vyvinutých neetickým spôsobom? VII. Prečo nás vo svedomí trápi okrajové využitie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií pri výrobe vakcín? VIII. Ako vznikali „historické“ ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie derivované z tkanív orgánov násilne potratených detí, ktoré sa používajú pri produkcii niektorých vakcín dodnes? IX. Ktoré vakcíny vyprodukované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách sú dostupné na Slovensku, ako to zistím a aké sú k nim alternatívy? X. V akých krokoch prebieha výroba vírusových, toxoidných a rekombinantných vakcín? XI. Vojna o slovíčka I.: Čo sú embryonálne a fetálne kmeňové bunky, bunkové kultúry a línie a ako medzi nimi rozlišovať? XII. Vojna o slovíčka II.: Sú niektoré vakcíny „vyprodukované“ na ľudských embryonálnych či fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilného potratu? XIII. Vojna o slovíčka III.: Obsahujú vakcíny zvyšky „mletých tiel“ potratených ľudských zárodkov či plodov? XIV. Sú zdravé ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry „nesmrteľné“ a je možné ich pasážovať „donekonečna“? XV. Čo sú tzv. „imortalizované“ bunkové línie? Sú „nesmrteľné“? Čím sa odlišujú od konečných bunkových kultúr? XVI. Je terapia ochorenia COVID-19 vôbec možná a ak áno, aké druhy terapie prichádzajú do úvahy? XVII. Nabádame ľudí, aby sa neočkovali? XVIII. Čoho je možné sa pri vakcínach proti ochoreniu COVID-19 obávať? XIX. Aké je obmedzenie účinnosti vakcín proti COVID-19 deklarované Európskou liekovou agentúrou a ich výrobcami? XX. Aký je zákonný rámec a aké sú zákonné limity výhrady vo svedomí v dnešnej farmaceutickej praxi na Slovensku? XXI. Akým spôsobom si výhradu vo svedomí uplatňujú členskí farmaceuti o. z. Lekárnici za život – Slovensko? XXII. Kedy nemožno považovať výhradu vo svedomí za uplatnenú podľa Etického kódexu lekárnika za život? XXIII. Čo o výhrade vo svedomí farmaceutov povedal Európsky súd pre ľudské práva v prípade Pichon a Sajous verzus Francúzsko? XXIV. Kto pred orgánmi Slovenskej republiky dosvedčuje, či bolo konkrétne uplatnenie si výhrady vo svedomí farmaceutom či rodičom „podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi“, teda podľa medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Sv. stolicou? XXV. Akým testom proporcionality zatiaľ prešlo na Ústavnom súde Slovenskej republiky „povinné očkovanie“ a aké bolo stanovisko Ústavného súdu Českej republiky k „povinnému očkovaniu“? XXVI. Aké podmienky by malo obsahovať podmienečné odopretie súhlasu zákonného zástupcu na štátom nariadené povinné pravidelné očkovania maloletej dcéry alebo syna podľa dosiahnutého veku uplatnením si výhrady vo svedomí? XXVII. Aké etické spory v sebe nesie využívanie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií? XXVIII. Čo hovorí Nová charta zdravotníckych pracovníkov Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve na tému vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXIX. Akého druhu „cooperatione ad malum“, teda „spolupráce na zle“ sa podľa katolíckej mravouky dopúšťajú dispenzujúci lekárnici a užívatelia vakcín vyprodukovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXX. Sme nezávisle od skúsenosti – teda „apriori“ – morálne povinní alebo sme morálne oprávnení v krajnej núdzi – teda ako „extrema ratio“ – zaočkovať sa vakcínou vyprodukovanou alebo testovanou na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach či líniách? XXXI. Môžu predvídateľné zdanlivo dobré dôsledky zlého skutku zmeniť jeho mravný charakter? Možno za predmet mravného skutku uznať proces alebo výsledok výlučne fyzického poriadku? XXXII. Kladieme na svedomie našich členských farmaceutov zbytočné a neúnosné bremeno, keď ich vyzývame, aby si na vydávanie vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách uplatňovali výhradu vo svedomí? XXXIII. Aké otázky svojím vyjadrením k nášmu Stanovisku vyvolala Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska?

XXVII. Aké etické spory v sebe nesie využívanie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií?

(Čas čítania: 3 minúty)

(27.1) Na vývoj jednej stabilnej (produkčnej) embryonálnej a fetálnej bunkovej kultúry a línie je potrebných viacero selektívnych násilných dokonaných potratov zdravých ľudských zárodkov či plodov, z ktorých až po sérii experimentov možno ustáliť konečnú bunkovú kultúru či požadovanú pokračujúcu bunkovú líniu.

(27.2) Odber orgánov, tkanív a buniek z ľudských zárodkov a plodov sa musí uskutočniť metódami blízkymi transplantačným protokolom, aby sa zabezpečila vitalita odoberaných orgánov, tkanív a buniek, čo pre ľudský zárodok či plod predstavuje veľmi kruté zaobchádzanie, ktorého výsledkom je smrť ľudského zárodku či plodu.

(27.3) Vývojári historických embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií v drvivej väčšine nedisponujú súhlasom matky na použitie „biologického materiálu“ jej zdravého potrateného dieťaťa na výskumné účely. Je až absurdné pozorovať, ako dnes niektoré cirkevné osoby, ktorým by malo ísť o podstatu veci uchopenú katolíckym učením scitliveným svedomím, miesto toho len čisto technokraticky zdôrazňujú, že v tom čase nebol v právnych poriadkoch jednotlivých štátov ešte ukotvený právny inštitút informovaného súhlasu. Zaiste, z hľadiska katolíckej mravouky rodičia nie sú morálne oprávnení rozhodnúť o živote a smrti svojho dieťaťa. Avšak rodičia nepochybne majú morálne právo rozhodnúť o dôstojnom nakladaní s ostatkami svojho dieťaťa.

(27.4) Geneticky nemodifikované, teda neimortalizované a netransformované embryonálne a fetálne bunkové kultúry sú konečné, teda je známy ich maximálny možný počet zdvojení populácie známy ako Hayflickov limit¹.

(27.5) Konečné embryonálne a fetálne bunkové kultúry, ktoré patria medzi najstabilnejšie bunkové kultúry, je však možné efektívne používať na množenie vírusu, ktorý sa využije vo vakcínach, len niekoľko pasáží predtým, ako populácia dosiahne Hayflickov limit (zhruba do ⅔ limitu maximálneho zdvojenia populácie).

(27.6) Ak sa budú celosvetovo i naďalej používať vírusové vakcíny vyprodukované na takýchto konečných embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach, je potrebné práve v dnešných dňoch začať s vývojom nových embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr, ku ktorým sú potrebné ďalšie potraty (viď čínsky príklad Walvax-2), keďže „historické“ konečné produkčné ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry dosiahnu v nasledovných rokoch limity svojho efektívneho využitia pri produkcii vakcín.

(27.7) Vírusové vakcíny, ktorých vírus bol vyprodukovaný na produkčných embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách, napriek čisteniu obsahujú „bunkový odpad“ v podobe fragmentov jedinečnej ľudskej DNA zárodku či plodu potrateného hoc pred 60 rokmi.

(27.8) Ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie sa používajú ako „zlatý štandard“ na testovanie účinnosti mnohých liekov, ktoré či už boli vyvinuté za posledné polstoročie, alebo sú vyvíjané práve dnes.

(27.9) Vývoj a používanie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií z roka na rok celosvetovo narastá a z farmaceuticko-medicínskej oblasti čoraz častejšie presahuje do kozmetického či potravinárskeho priemyslu.

(27.10) Pre čiastočné dotačné a grantové regulácie výskumu, ktoré pri vývoji nových embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií zaviedol západný civilizačný okruh sa dnes čoraz častejšie na tento účel využívajú (1) „prebytočné“ zmrazené embryá, ktoré vznikli pri rôznych asistovaných reprodukčných technológiách, najmä IVF; (2) embryá vytvorené IVF technológiou výhradne na vedecké účely; (3) embryá vytvorené metódou „terapeutického klonovania“, kedy je jadro somatickej (dospelej) bunky vložené do vajíčka bez ďalšieho oplodnenia a s umelou aktiváciou vývinu embrya; (4) bunky rozmnožené za pomoci partenogenézy, ktorá je prechodným typom medzi pohlavným a nepohlavným rozmnožovaním, kedy sa bunka vajíčka stimuluje umelo k tomu, aby začala duplikovať v sebe obsiahnutú genetickú informáciu a ďalej sa delila.²

⬆ späť na obsah ⬆

Poznámky a zdroje:

1⬆ Shay, J. W. – Wright, W. E.: Hayflick, his limit, and cellular ageing. Nature Reviews Molecular Cell Biology. 2000, 1(1), 72-76. ISSN 1471-0072.  DOI: 10.1038/35036093. Dostupné on-line.

2⬆ Commission of the European Communities: Commission staff working paper. Report on human embryonic stem cell research. Brussels, 3. 4. 2003, SEC(2003) 441, str. 26-27. Dostupné on-line.