XXIII. Čo o výhrade vo svedomí farmaceutov povedal Európsky súd pre ľudské práva v prípade Pichon a Sajous verzus Francúzsko?

(Čas čítania: 4 minúty)

(23.1) V prípade Pichon a Sajous verzus Francúzsko1 boli farmaceut Bruno Pichon a farmaceutka Marie-Line Sajous odsúdení francúzskymi súdmi za to, že odmietli trom ženám vydať v lekárni antikoncepciu. Pred Európskym súdom pre ľudské práva namietali, že tým došlo k porušeniu ich práva na slobodu náboženského vyznania podľa článku 92 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd3. Odvolávali sa pritom na to, že výhradu vo svedomí si uplatňovali na základe slobody náboženstva. Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil ich sťažnosť za neprijateľnú a uzavrel prípad tak, že odsúdenie farmaceutov francúzskymi súdmi za to, že odmietli poskytnúť službu zdravotnej starostlivosti podľa vnútroštátneho zákona, nespadalo pod článok 9 Dohovoru. Vyhlásením sťažnosti za neprijateľnú Európsky súd pre ľudské práva potvrdil svoj názor, že právo domáhané sťažovateľmi nespadá pod článok 9 Dohovoru, avšak pre potvrdenie tohto svojho názoru poskytol len veľmi málo dôvodov.

(23.2) Európsky súd pre ľudské práva v prípade Pichon a Sajous vyložil článok 9 Dohovoru tak, že tento ochraňuje osobné a náboženské presvedčenie jednotlivca v rozsahu jeho individuálneho svedomia ako vnútornej záležitosti „forum internum“ a konštatoval, že „článok 9 Dohovoru nie vždy zaručuje právo správať sa na verejnosti spôsobom riadiacim sa daným presvedčením.“4 Tým Európsky súd pre ľudské práva redukoval ochranu článku 9 Dohovoru na „pobožnosť alebo iné náboženské prejavy súvisiace s pobožnosťami, ktoré sú prejavom praktikovania náboženstva alebo presvedčenia všeobecne prijateľným spôsobom“5 ako sú bohoslužba, vierouka, praktikovanie viery a zachovávanie obradov. Pritom vyslovil názor, že pod termínom „praktikovanie“ „... sa nemusí rozumieť každý skutok alebo každý spôsob správania, motivovaný alebo podnietený náboženským vyznaním či presvedčením.“6 Týmto spôsobom bolo žitie vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi vyhnané svetským súdom z ulíc za brány kostola a vlastného obydlia.

(23.3) Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že:

(23.3.1) „...pokiaľ bude predaj antikoncepcie legálny a antikoncepcia nebude dostupná na lekársky predpis inde než v lekárňach, sťažovatelia nemôžu uprednostniť svoje náboženské presvedčenie a vnucovať ho ostatným ako ospravedlnenie svojho odmietnutia predávať takéto produkty, nakoľko toto presvedčenie môžu prejavovať mnohými inými spôsobmi mimo tejto profesionálnej sféry.“7

(23.4) Európsky súd pre ľudské práva pri svojom rozhodovaní zohľadňoval tiež vtedy vo Francúzsku platné vnútroštátne zákony, pričom sa odvolával na francúzsky kódex spotrebiteľa, podľa ktorého nie je možné odmietnuť predať produkt či poskytnúť službu bez legitímneho dôvodu a zároveň na francúzsky kódex verejného zdravia, podľa ktorého môžu byť lieky na lekársky predpis vydávané iba v lekárni a farmaceutom.

(23.5) V prípade Pichon a Sajous sa Európsky súd pre ľudské práva rozhodol pokračovať vo svojej dlhotrvajúcej praxi neuznávať výhradu vo svedomí ako prejav náboženského vyznania alebo presvedčenia v zmysle článku 9 Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva tak v tejto oblasti dlhodobo vyvíja aktivitu smerom k povyšovaniu „ženských reprodukčných práv“ nad základné ľudské právo na život nenarodených, ktoré chránia farmaceuti uplatnením si výhrady vo svedomí pri výdaji konkrétnych liekov či zdravotníckych pomôcok.

(23.6) Vyňatie výhrady vo svedomí z rozsahu ochrany podľa článku 9 Dohovoru jednoznačne navodzuje mienku, že poznanie o momente počiatku ľudského života podložené vedeckými argumentami a scitlivené náboženskou etikou nie je z istého neznámeho a Európskym súdom pre ľudské práva nevysvetleného dôvodu hodné rešpektu – a tak môže dochádzať k diskriminácii jeho uplatňovateľov.

(23.7) Pri takto zavedenej rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva je o to dôležitejšie, aby si aj naši biskupi uvedomili, že na Slovensku manifestované naplnenie obsahu výhrady vo svedomí farmaceutov výlučne obmedzovaním „reprodukčných práv ženy“ pri výdaji hormonálnej antikoncepcie je v kontexte súčasnej spoločensko-politickej situácie kontraproduktívne. Naopak, koncepcia Registra svedomiu repugnantných liečiv s uplatňovaním si výhrady vo svedomí podľa dispenzačných protokolov – s ktorou prichádza naše združenie – je prísne antidiskriminačná, systematická a vedecká, i keď primárne scitlivená katolíckou mravoukou a vo svojej komplexnosti odhaľuje najvlastnejšiu túžbu Katolíckej cirkvi chrániť ľudský život od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Zahrnutím vakcín či liekov vyprodukovaných či testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilných abortov do tejto koncepcie jasnejšie vydávame svetu svedectvo o pohnútkach nášho srdca, ktoré nevedie nenávisť, ale láska. A ktoré nekladie bremeno mravných povinností iba na ženy, ale aj na mužov.

(23.8) Na záver dodajme, že právny poriadok Slovenskej republiky – ako sme sa už skôr zmienili – obsahuje na rozdiel od toho francúzskeho v sebe zakomponované právo na výhradu vo svedomí garantované zdravotníckym pracovníkom, medzi ktorých farmaceuti zo zákona patria.

⬆ späť na obsah ⬆ 


nezabijem.sk logo skosMalBezLzz
Nie je mi ľahostajné nič z toho, o čom som sa dočítal,
a preto sa chcem pridať k verejnej prosbe všetkým slovenským biskupom, aby pred svetom bránili výhradu vo svedomí voči vývoju, dispenzácii, aplikácii a príjmu vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách.


efbkl 23

 

Poznámky a zdroje:


1⬆ European Court of Human Rights: ECHR 2003/1 Case of Pichon and Sajous v. France, 2 October 2001, No. 49853/99. Dostupné on-line.
2⬆ Článok 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva: „1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov. 2. Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré sú stanovené zákonom, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“
3⬆ Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 4. novembra 1950, 213 U. N. T. S. 221 s. 223, Eur. T. S. 5. Dostupné on-line.
4⬆ European Court of Human Rights: ECHR 2003/1 Case of Pichon and Sajous v. France, 2 October 2001, No. 49853/99. [slovenský preklad prevzatý od Lamačková, A.: Výhrada vo svedomí k službám reprodukčného zdravia. 21. 01. 2009]. Dostupné on-line.
5⬆ European Court of Human Rights: ECHR 2003/1 Case of Pichon and Sajous v. France, 2 October 2001, No. 49853/99. [slovenský preklad prevzatý od Lamačková, A.: Výhrada vo svedomí k službám reprodukčného zdravia. 21. 01. 2009]. Dostupné on-line.
6⬆ European Court of Human Rights: ECHR 2003/1 Case of Pichon and Sajous v. France, 2 October 2001, No. 49853/99. [slovenský preklad prevzatý od Lamačková, A.: Výhrada vo svedomí k službám reprodukčného zdravia. 21. 01. 2009]. Dostupné on-line.
7⬆ European Court of Human Rights: ECHR 2003/1 Case of Pichon and Sajous v. France, 2 October 2001, No. 49853/99. [slovenský preklad prevzatý od Lamačková, A.: Výhrada vo svedomí k službám reprodukčného zdravia. 21. 01. 2009]. Dostupné on-line.

TRI ETICKÉ PILIERE

svedomie

1. Svedomie

­
prirodzenost

2. Prirodzenosť

­
nenarusitelnost

3. Nenarušiteľnosť

­