II. Aké sú stavovské povinnosti lekárnika v ozvene svedomia pri morálne neprijateľných zákonoch a nedovolených postupoch?
(Čas čítania: 3 minúty)
(2.1) My, lekárnici na Slovensku, nie sme iba „predavači v bielom“, ako nás možno vníma väčšina ľudí, ktorí prichádzajú do lekární.1 Zo zákona máme tiež poskytovať odborné informácie a rady o liekoch tak, aby bola zaručená bezpečná i racionálna lieková terapia2, s pacientom máme konzultovať určovanie a sledovanie liečebného postupu3 – aj takého, ktorý zvolil lekár – a štátnym ústavom4 máme hlásiť nežiaduce účinky liekov5. My, lekárnici, však nestojíme iba za tárou – teda za výdajným pultom v lekárni – ale do bieleho sa obliekajú i naši kolegovia – vrátane niektorých našich členov v združení – pôsobiaci vo farmakologickom výskume či v klinickej praxi – pričom uprostred záujmu nás všetkých „typov“ lekárnikov má byť výlučne „dobro“ pacienta.
(2.2) Farmaceutické povolanie so všetkými svojimi svetskými nárokmi a povinnosťami, ktoré sa v osobe lekárnika snúbi spolu s kresťanskými hodnotami, na ktorých je vystavaná naša euroatlantická civilizácia, sa stáva pre nás poslaním. V rámci tohto poslania sa cítime byť povinní vyjadrovať sa ako k odborným, tak aj k etickým otázkam. A v takýchto „vyjadreniach“ – či už ide o dispenzačné optimum6 pri priamom kontakte s pacientmi, alebo o verejné stanovisko k aktuálnym problémom – » nám káže Rybárova ozvena v našom svedomí « „zatiahnuť na hlbinu“7. V tejto hĺbke svedomia sa nám však potom „dobro“ pacienta javí už ako absolútna kategória, ktorú nemožno redukovať na mechanické potláčanie symptómov choroby či na bezmyšlienkovité plnenie čohokoľvek, čo pacient vo svojej slobode považuje za svoje potreby.
(2.3) Našou stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je „profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počatia až do konca, s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca.“8
(2.4) A našou povinnosťou ako tých, ktorí chcú patriť k ľuďom dobrej vôle, je podľa učenia Katolíckej cirkvi zasadzovať sa osobitne v našom pracovnom prostredí a pri uplatňovaní našich občianskych práv o „reformu tých občianskych zákonov, ktoré sú z morálneho hľadiska neprijateľné, a o zmenu nedovolených postupov,“ zatiaľ čo sa „voči takým zákonom musia uplatňovať a uznávať aj ‚výhrady vo svedomí‘“.9 Veď to sa má podľa inštrukcie Donum Vitae vtedajšieho prefekta Kongregácie pre náuku viery – Jozefa Ratzingera, ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI. – týkať „predovšetkým tých, čo sú zodpovední za formovanie svedomia a verejnej mienky, vedcov a zdravotníckych pracovníkov, právnikov a politikov.“10
(2.5) Mrzí nás, že pre časť spoločnosti, ktorá sa ocitla opustená a bez pastierov Pokoja uprostred vlastného strachu zo smrti, bola takáto naliehavá snaha o „zmenu nedovolených postupov“ uplatnením si výhrady vo svedomí, ku ktorej vo svojich dokumentoch – ako sme uviedli vyššie – vyzývala Katolícka cirkev zo samej lásky k životu, považovaná za „ohrozenie verejného zdravia“, ba za „útok na život“. O to s väčšou bolesťou sme prijali odsúdenie11 takýchto našich snáh Rímskokatolíckou cirkvou v Slovenskej republike12, ktoré sa nám dostalo od Jeho Excelencie biskupa Rusnáka, ako predsedu Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska, a zároveň ako predstaviteľa Gréckokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike13.
(2.6) Pritom práve Katolícka cirkev nás učí v inštrukcii Dignitas personae z pera kardinála Levadu – ktorú schválil Jozef Ratzinger už ako pápež Benedikt XVI.14 – že:
(2.6.1) „Za každým ‚nie‘ žiari v snahe o rozlišovanie medzi dobrom a zlom veľké ‚áno‘ na uznávanie nedotknuteľnej dôstojnosti a hodnoty každého jednotlivca a neopakovateľnej ľudskej bytosti povolanej na existenciu.“15 Viac sa problematike svedomia venujeme v osobitnom oddiele.
Nie je mi ľahostajné nič z toho, o čom som sa dočítal, a preto sa chcem pridať k verejnej prosbe všetkým slovenským biskupom, aby pred svetom bránili výhradu vo svedomí voči vývoju, dispenzácii, aplikácii a príjmu vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách.
Poznámky a zdroje:
