Ľudstvo sa snažilo koncom 19. storočia konštatovať smrť Boha ako pôvodcu hodnôt a prirodzených zákonov. Vytvárali sme si a dodnes si vytvárame svoje vlastné hodnotové systémy, v ktorých má človek a jeho život najvyššie, alebo naopak, podradné postavenie. Boh sa však vracia a s ním i Jeho zákony určujúce človeku jeho presné miesto. A my sa právom môžeme obávať, aby Boh nekonštatoval teraz smrť človeka, ktorú zapríčiníme my sami.  

V reakcii na relativizáciu hodnôt nastúpila koncom  20. storočia náboženská deprivatizácia, ktorá vedie čoraz zrejmejšie k otvorenému medzináboženskému či všeobecnému hodnotovému stretu, či už ide o slovné potýčky týkajúce sa „pravej viery“ či „humanistického presvedčenia“, ale najmä o ich praktickú realizáciu, napríklad v podobe rodinnej a populačnej politiky, pričom sa rôzne náboženstvá či humanistické hnutia s ich súborom etických zásad celkom zreteľne vracajú do verejného priestoru a zaujímajú dôležité miesto vo vede, sociálnom dianí ako aj v politike všade vo svete. 

Pri výkone nášho povolania lekárnikov, klinických farmaceutov či vedeckých pracovníkov  chceme do tohto stretu hodnôt vstúpiť, zaujať a brániť jasné a hlasné, stále však odborné, vecné a zákonné stanovisko k čoraz častejšiemu vývoju a podávaniu prípravkov na umelé skrátenie ťažkého smrteľného stavu človeka spôsobujúcich eutanáziu alebo na ukončenie tehotenstva ženy cieleným usmrtením plodu, vôbec na zabránenie tehotenstva, k oddeľovaniu prokreácie od integrálneho osobného kontextu posvätného manželského úkonu, k nemorálnemu, nešetrnému až život ohrozujúcemu odoberaniu buniek, tkanív alebo orgánov, alebo k ich odoberaniu proti vôli darcov alebo bez ich vedomia a ich následnému využitiu vo vedeckom výskume alebo spracovaniu do liečiv, a tak sa jednoznačne postaviť za ľudský život a jeho dôstojnosť. 

V Bratislave 1. 9. 2018

TRI ETICKÉ PILIERE

svedomie

1. Svedomie

­
prirodzenost

2. Prirodzenosť

­
nenarusitelnost

3. Nenarušiteľnosť

­