Na Slovensku je k dnešnému dňu legálne registrovaných niekoľko druhov antikoncepcie v podobe prezervatívov, tabliet, náplastí, implantátov či vnútromaternicových teliesok, ale aj tzv. „tabletiek po“[1] (EllaOne[2], Escapelle[3]), ktoré pôsobia buď zhoršením podmienok pre prienik spermií do dutiny maternice alebo zabránením ovulácie či uhniezdenia oplodneného vajíčka v maternici. Viaceré z týchto antikoncepčných prípravkov nie sú viazané na lekársky predpis a je ich možné zakúpiť bežne v lekárni. Navyše od roku 2013 sú na Slovensku registrované lieky s obsahom účinných látok mifepriston[4] a misoprostol[5], používané gynekológmi na Slovensku, ale aj v Česku[6], s cieľom ukončiť graviditu.

Všetky spomenuté produkty a prípravky sledujú spoločný cieľ – umelým spôsobom regulovať ľudskú reprodukciu okrem iného najmä neprirodzeným zásahom do hormonálnej rovnováhy tela ženy, „čím sa dosiahne zabránenie uhniezdenia živého ľudského zárodku (embrya) v maternici a jeho usmrtenie (postfertilizačný účinok). Hormonálna antikoncepcia bez postfertilizačného (menej presne abortívneho) účinku v súčasnosti neexistuje.“[7]

Pri lekársky asistovanom potrate je lekár podľa ods. 1 § 8 Zákona č. 73/1986 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o umelom prerušení tehotenstva:

„...povinný poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva aj o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov.“

Na Slovensku pritom už vzniklo niekoľko projektov, ktoré sa venujú informovaniu žien o dôsledkoch ukončenia tehotenstva a sociálnemu poradenstvu (napr. „Alexis – poradňa pre ženy a dievčatá“ s podstránkou nechcenetehotenstvo.sk, „Áno pre život“ s bezplatnou Linkou pomoci, „Zachráňme životy“, „Femina – pomoc ženám“, ap.), resp. „zásobujú“ lekárov odbornými materiálmi, distribúciou ktorých lekár vykonáva svoju zákonnú povinnosť o poučení ženy, ktorá sa rozhodla vykonať potrat svojho plodu.

Veriaci lekárnik, súčasťou ktorého svetonázoru je hodnotové presvedčenie, že ľudský život vzniká splynutím spermie s vajíčkom, je však pri výkone svojho povolania odkázaný „len“ na uplatnenie si výhrady vo svedomí v súlade s Etickým kódexom zdravotníckeho pracovníka a žena pri zakúpení napr. „tabletky po“ nemusí byť zo zákona poučená o možných dôsledkoch pre jej plod, ak došlo k počatiu. 

Pritom, podľa štúdie, ktorú vykonal Milosavljevic J a spol.[8], sú to v Srbsku práve lekárnici, z ktorých 12% by žene nevydalo prípravok tzv. „núdzovej antikoncepcie“ v podobe tzv. „tabletky po“ „za žiadnych okolností, ani v prípade, že žena sa stala obeťou sexuálneho zneužitia“ naproti alarmujúco nízkemu počtu 2% lekárov, ktorí by sa rozhodli chrániť potenciálne počatý život.

Z toho vyplýva, že lekárnici môžu byť viac hodnotovo presvedčení či odborne oboznámení o dôsledkoch, ktoré má pre ženu a pre potenciálne počatý nový život v nej, užitie „núdzovej antikoncepcie“, zatiaľ čo legislatívny pohľad na výdaj týchto prípravkov je omnoho benevolentnejší než ten na lekársky asistované potraty.

Žena tak neporovnateľne ľahšou legislatívnou cestou môže v skorých štádiách gravidity dosiahnuť ten istý dôsledok, ako pri potrate asistovanom lekárom.

Aj keď Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska označuje lekárnika ako „dôležitý odborný článok vo vzťahoch medzi lekárom, liekom a pacientom“,[9] na Slovensku stále absentuje odborná, ale i komunitná platforma, ktorá by umožňovala veriacim lekárnikom prehĺbenie ich poznatkov v tejto problematike, a jednak by zjednotila ich postup pri výkone svojho práva pri uplatňovaní si výhrady vo svedomí aspoň po formálnej stránke.

Dnes totiž v praxi jestvuje celá škála „odtieňov svedomia“, kedy si lekárnik napríklad síce uplatní výhradu pri výdaji núdzovej antikoncepcie, ale nie pri výdaji bežnej hormonálnej antikoncepcie, ktorej užívanie ale taktiež bráni počatiu a takisto spôsobuje mnohé fyzické i psychické vedľajšie účinky. Iný lekárnik si zasa uplatní výhradu aj pri výdaji kondómov. Ďalší si uplatní výhradu selektívne pri rôznych typoch produktov alebo prípravkov, kedy jeden uzná za škodlivejší a potenciálne nebezpečnejší než druhý (napr. vydá kondómy, ale nevydá EllaOne alebo Escapelle).

Samotné uplatnenie si výhrady vo svedomí je kľúčovým právom pre veriaceho lekárnika z hľadiska jeho osobnej morálnej integrity, keďže: „[p]redajom alebo výdajom takýchto farmaceutických prostriedkov farmaceut priamo spolupracuje na závažnom morálnom zle a nesie za to aj vlastnú morálnu zodpovednosť. Túto nemôže jednoducho presunúť na používateľa alebo na kupujúceho, či na predpisujúceho lekára.“[10]

Navyše, kto podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi:

„...zapríčiní potrat, ktorý skutočne nastane, upadne do exkomunikácie uloženej vopred vyneseným rozsudkom [excommunicatio latae sententiae]...“[11]

Ako také však uplatnenie si tejto výhrady vo svedomí chráni iba lekárnika a nie ženu, ktorá môže svojím konaním brániť počatiu či priamo usmrtiť nový život v jej lone. V praxi sa stretávame so situáciami, kedy po uplatnení si výhrady vo svedomí jedným lekárnikom, vydá pacientovi ten istý produkt alebo prípravok v niekoľkých bezprostredných okamihoch druhý lekárnik, ak je na zmene prítomný. Alebo si pacient zakúpi produkt v inej lekárni, ktorá môže byť iba niekoľko stovák metrov vzdialená od lekárne, v ktorej sa stretol s lekárnikom uplatňujúcim si výhradu vo svedomí.

Impakt na rozhodnutie ženy v prospech života jednoduchým uplatnením si výhrady vo svedomí lekárnikom je tak malý, pričom však podľa vyššie uvedenej štúdie by práve lekárnici mohli vo väčšom zastúpení zohrať kľúčovú rolu pri obmedzovaní užívania núdzovej antikoncepcie či iných prostriedkov na umelú reguláciu ľudskej reprodukcie.

Ďalšou z motivácií projektu sú práve pracovno-právne ťažkosti, ktoré sprevádzajú lekárnika pri informovaní majiteľa lekárne o uplatňovaní si výhrady vo svedomí pri predaji niektorých produktov. Častokrát môže táto skutočnosť viesť až k rozviazaniu alebo nepredĺženiu pracovného pomeru s takýmto lekárnikom z nezákonných dôvodov. Ak uvážime, že hormonálnu antikoncepciu užíva asi 200-tisíc žien na Slovensku, pričom cena za balenie sa v závislosti od jej typu pohybuje od 8 do 40 EUR, získame dokonalý obraz o tom, že predaj antikoncepcie tvorí výraznú zložku príjmu lekární. Nehovoriac o núdzovej antikoncepcii, kde sa cena jednej tablety pohybuje okolo 25 EUR.

Pritom: „Na Slovensku sa za posledných 10 rokov počet lekární takmer zdvojnásobil (z 1 168 na 1 938); dnes pripadá na jednu lekáreň 2 805 obyvateľov,“[12] zatiaľ čo: „Z hľadiska absolvovaného študijného odboru, najnižšiu mieru nezamestnanosti dosiahli v sledovanom období absolventi lekárskych/farmaceutických vied a náuk (4,46%).“[13] Čo v rokoch 2013 a 2014 predstavovalo v absolútnych číslach 5 219 absolventov lekárskych/farmaceutických vied a náuk, z ktorých bolo nezamestnaných len 233 absolventov.  

Z uvedeného vyplýva, že počet farmaceutov vykonávajúcich svoje povolanie z roka na rok stúpa, čím sa zvyšuje aj počet takých farmaceutov, ktorí si uplatňujú alebo by si chceli uplatniť výhradu vo svedomí. Ak uvážime, že každá lekáreň by mala iba dvoch pracovníkov, pri počte 1938 lekární by sme mali 3 876 lekárnikov aktívne vykonávajúcich svoje povolanie. A ak sa vrátime k vyššie uvedenej srbskej štúdii, 12% tých, ktorí by si uplatnili výhradu vo svedomí z tohto počtu, na Slovensku predstavuje okolo 465 „lekárnikov za život“, ktorých by zamýšľaný projekt mohol osloviť.

Na dôvažok, na Slovensku v súčasnosti nejestvujú komplexné štatistické a sociologické analýzy opisujúce správanie sa tých pacientov, ktorí siahajú po hormonálnej či núdzovej antikoncepcii či po legálne dostupnejších prostriedkoch, ktorými možno znegovať dôsledky neviazaného sexuálneho správania. Spätné stopovanie takýchto pacientov by mohol poskytnúť bližší pohľad do ich správania a odhaliť prototyp najčastejšie užívateľa týchto prostriedkov umelej kontroly ľudskej reprodukcie.


[1] Známe tiež ako „núdzová antikoncepcia“ alebo „postkoitálna antikoncepcia“.

[2] „...pred podaním lieku sa musí vylúčiť tehotenstvo“. https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/ellaone-30-mg-tableta-705411.html

[3] „Presný spôsob účinku levonorgestrelu nie je známy.“  https://www.adc.sk/databazy/produkty/spc/escapelle-149759.html

3  Mifepriston je antihormón, ktorý pôsobí blokovaním účinkov progesterónu, hormónu potrebného na pokračovanie tehotenstva.

 https://www.adc.sk/databazy/produkty/pil/mispregnol-400-mikrogramov-tablety-861000.html

https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/media/tlacove-spravy/aktualne-informacie-tykajuce-sa-liekov-s-obsahom-mifepristonu?page_id=3260

[5] „Krvácanie sa môže dostaviť veľmi rýchlo po užití misoprostolu, ale niekedy aj neskôr (v 60 % prípadov dôjde k vypudeniu plodu do 4 hodín od užitia misoprostolu; v 40 % prípadov dôjde k vypudeniu plodu 24 až 72 hodín od užitia misoprostolu).“ https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/mispregnol-400-mikrogramov-tablety-861000.html

[6] https://www.slovenskypacient.sk/interrupcia-na-slovensku-cena-zo-zdravotnych-dovodov/5

[7] Viď Prílohu č. 1.

[8] Serbian gynecologists' and pharmacists' beliefs about emergency contraception. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27067019

[9] Viď Prílohu č. 1.

[10] Stanovisko Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska k predaju a výdaju prípravkov hormonálnej antikoncepcie a iných prípravkov zameraných proti ľudskému životu v lekárňach – viď Prílohu č. 1.

[11] KKC: „Formálna (vedomá a dobrovoľná, a nie iba materiálna) spolupráca pri potrate je ťažký hriech. Cirkev trestá tento zločin proti ľudskému životu kánonickým trestom exkomunikácie. ‚Kto zapríčiní potrat, ktorý skutočne nastane, upadne do exkomunikácie uloženej vopred vyneseným rozsudkom [excommunicatio latae sententiae],‘ ‚samým činom spáchania deliktu‘ a za podmienok stanovených právom. Cirkev tým nemieni zužovať oblasť milosrdenstva. Zdôrazňuje závažnosť spáchaného zločinu a nenapraviteľnú škodu spôsobenú usmrtenému neviniatku, jeho rodičom a celej spoločnosti.“ Dostupné on-line: https://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&in=KKC

[12] Analýza lekárenského trhu na Slovensku a v Českej republike. Vývoj za posledných 10 rokov. Str. 8; dostupné on-line: http://www.hpi.sk/cdata/Publications/hpi_analyza_lekarenskeho_trhu.pdf

[13] http://www.cvtisr.sk/buxus/docs/VS/absolvent/nezam_abs_vs_2014_2_.pdf