Obsah I. Úvod II. Aké sú stavovské povinnosti lekárnika v ozvene svedomia pri morálne neprijateľných zákonoch a nedovolených postupoch? III. Ohrozuje výhrada vo svedomí na vydávanie eticky sporných vakcín lekárnikmi bezprostredne zdravie či život pacienta? IV. V čom sa líšia embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie od hormonálnej antikoncepcie z hľadiska dokonania vedomého potratu? V. V čom sa líši a v čom je podobné odoberanie orgánov a tkanív od živých či mŕtvych svojprávnych darcov od extrakcie, izolácie prípadne kultivácie alebo transplantácie ľudských embryonálnych a fetálnych kmeňových buniek? VI. Aký by mal byť cieľ tlaku lekárnikov za život vyvolaného odmietnutím dispenzácie liekov a vakcín vyvinutých neetickým spôsobom? VII. Prečo nás vo svedomí trápi okrajové využitie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií pri výrobe vakcín? VIII. Ako vznikali „historické“ ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie derivované z tkanív orgánov násilne potratených detí, ktoré sa používajú pri produkcii niektorých vakcín dodnes? IX. Ktoré vakcíny vyprodukované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách sú dostupné na Slovensku, ako to zistím a aké sú k nim alternatívy? X. V akých krokoch prebieha výroba vírusových, toxoidných a rekombinantných vakcín? XI. Vojna o slovíčka I.: Čo sú embryonálne a fetálne kmeňové bunky, bunkové kultúry a línie a ako medzi nimi rozlišovať? XII. Vojna o slovíčka II.: Sú niektoré vakcíny „vyprodukované“ na ľudských embryonálnych či fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilného potratu? XIII. Vojna o slovíčka III.: Obsahujú vakcíny zvyšky „mletých tiel“ potratených ľudských zárodkov či plodov? XIV. Sú zdravé ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry „nesmrteľné“ a je možné ich pasážovať „donekonečna“? XV. Čo sú tzv. „imortalizované“ bunkové línie? Sú „nesmrteľné“? Čím sa odlišujú od konečných bunkových kultúr? XVI. Je terapia ochorenia COVID-19 vôbec možná a ak áno, aké druhy terapie prichádzajú do úvahy? XVII. Nabádame ľudí, aby sa neočkovali? XVIII. Čoho je možné sa pri vakcínach proti ochoreniu COVID-19 obávať? XIX. Aké je obmedzenie účinnosti vakcín proti COVID-19 deklarované Európskou liekovou agentúrou a ich výrobcami? XX. Aký je zákonný rámec a aké sú zákonné limity výhrady vo svedomí v dnešnej farmaceutickej praxi na Slovensku? XXI. Akým spôsobom si výhradu vo svedomí uplatňujú členskí farmaceuti o. z. Lekárnici za život – Slovensko? XXII. Kedy nemožno považovať výhradu vo svedomí za uplatnenú podľa Etického kódexu lekárnika za život? XXIII. Čo o výhrade vo svedomí farmaceutov povedal Európsky súd pre ľudské práva v prípade Pichon a Sajous verzus Francúzsko? XXIV. Kto pred orgánmi Slovenskej republiky dosvedčuje, či bolo konkrétne uplatnenie si výhrady vo svedomí farmaceutom či rodičom „podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi“, teda podľa medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Sv. stolicou? XXV. Akým testom proporcionality zatiaľ prešlo na Ústavnom súde Slovenskej republiky „povinné očkovanie“ a aké bolo stanovisko Ústavného súdu Českej republiky k „povinnému očkovaniu“? XXVI. Aké podmienky by malo obsahovať podmienečné odopretie súhlasu zákonného zástupcu na štátom nariadené povinné pravidelné očkovania maloletej dcéry alebo syna podľa dosiahnutého veku uplatnením si výhrady vo svedomí? XXVII. Aké etické spory v sebe nesie využívanie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií? XXVIII. Čo hovorí Nová charta zdravotníckych pracovníkov Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve na tému vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXIX. Akého druhu „cooperatione ad malum“, teda „spolupráce na zle“ sa podľa katolíckej mravouky dopúšťajú dispenzujúci lekárnici a užívatelia vakcín vyprodukovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXX. Sme nezávisle od skúsenosti – teda „apriori“ – morálne povinní alebo sme morálne oprávnení v krajnej núdzi – teda ako „extrema ratio“ – zaočkovať sa vakcínou vyprodukovanou alebo testovanou na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach či líniách? XXXI. Môžu predvídateľné zdanlivo dobré dôsledky zlého skutku zmeniť jeho mravný charakter? Možno za predmet mravného skutku uznať proces alebo výsledok výlučne fyzického poriadku? XXXII. Kladieme na svedomie našich členských farmaceutov zbytočné a neúnosné bremeno, keď ich vyzývame, aby si na vydávanie vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách uplatňovali výhradu vo svedomí? XXXIII. Aké otázky svojím vyjadrením k nášmu Stanovisku vyvolala Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska?

XXXIII. Aké otázky svojím vyjadrením k nášmu Stanovisku vyvolala Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska?

(Čas čítania: 2 minúty)

(33.1) Vzhľadom na fakt, že Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska sa vyslovila, že svojím Stanoviskom sa naše združenie zaradilo medzi tých, ktorí spochybňujú odborné medicínske autority aj Magistérium Cirkvi, otvárajú sa nové konkrétne otázky.

(33.2) Ktorým bodom Desatora, ktorou biblickou či zjavenou Pravdou v posvätnej tradícii Cirkvi, alebo ktorou katolíckou dogmou či ustanoveniami Katechizmu Katolíckej cirkvi sú veriaci viazaní morálnou povinnosťou dať očkovať seba či svoje deti vakcínou vyprodukovanou alebo testovanou na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilných abortov, a tak sa podieľať hoc i na vzdialenej materiálnej spolupráci na zle, resp. sú farmaceuti viazaní morálnou povinnosťou propagovať a vydávať takéto vakcíny pacientom?

(33.3) Ktorý bod Desatora, ktorá biblická či zjavená Pravda v posvätnej tradícii Cirkvi, alebo ktorá katolícka dogma či ustanovenie Katechizmu Katolíckej cirkvi zakazuje veriacemu jednotlivcovi, rodičom či farmaceutom uplatniť si výhradu vo svedomí na vzdialenú materiálnu spoluprácu so zlom? A ak taký bod existuje, znamená to, že Cirkev nám prikazuje podieľať sa na vzdialenej materiálnej spolupráci so zlom, čo do váhy znásobenej postavením zdravotníckeho pracovníka v prípade farmaceuta vydávajúceho vakcínu vyprodukovanú alebo testovanú na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách?

(33.4) Je potrebné morálnu prípustnosť „extrema ratio“ – teda prípustnosť v krajnej núdzi – vzdialenej pasívnej či aktívnej materiálnej spolupráce so zlom v prípade osobného použitia alebo farmaceutickej dispenzácie vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách považovať apriori – teda nezávisle od skúsenosti – za morálnu povinnosť veriaceho jednotlivca, rodiča či farmaceuta?

(33.5) Je veriaci jednotlivec, rodič či farmaceut, ktorý si uplatní výhradu vo svedomí pri vakcíne vyprodukovanej alebo testovanej na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách exkomunikovaný? A ak áno, ide o exkomunikáciu ferendae sententiae alebo latae sententia?

(33.6) Akého menovitého hriechu – ak nejakého – sa nezaočkovaním seba či svojho dieťaťa vakcínou vyprodukovanou alebo testovanou na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách, prípadne nevydaním takejto vakcíny farmaceutom pacientovi, dopustí – resp. môže dopustiť – takýto veriaci človek (1) voči Bohu, (2) voči Cirkvi, (3) voči svojmu dieťaťu, resp. voči svojmu blížnemu?

(33.7) Ako je možné sa po spáchaní týchto hriechov – ak sú hriechmi – znova zjednotiť s Katolíckou cirkvou?

(33.8) Môže z týchto hriechov – ak sú hriechmi – udeliť absolúciu pri sv. spovedi ktorýkoľvek kňaz, alebo je k tomu potrebný dišpenz biskupa, resp. pápeža?

(33.9) Je predpísaný druh pokánia ako zadosťučinenia po spovedi v súvislosti s opísanými hriechmi – ak sú hriechmi? Ak áno, aký obsah má mať toto pokánie?

(33.10) Tieto otázky – ktoré sú naliehavými otázkami spásy – boli dňa 8. 1. 2021 zaslané na Cirkevný súd spišského biskupstva¹ a na Metropolitný tribunál bratislavskej arcidiecézy². Do konca marca roku 2021 sme nezaznamenali žiadnu odpoveď. Pracovníci oboch cirkevných súdov telefonicky potvrdili, že biskupský úrad im nikdy spis s týmito otázkami nepostúpil, napriek tomu, že zásielky boli prevzaté pracovníkmi biskupských úradov. Pracovníci cirkevných súdov nám odporučili, aby sme sa z tohto dôvodu obrátili na Kongregáciu pre biskupov, čo urobíme až po dôkladnom zvážení, resp. príprave materiálov. Do tej doby odporúčame preto verejnosti a najmä veriacim farmaceutom držať sa pôvodných dokumentov Učiteľského úradu Cirkvi.

⬆ späť na obsah ⬆

Poznámky a zdroje:

1⬆ Adresát: Cirkevný súd spišského biskupstva, Spišská Kapitula 13, 053 04 Spišské Podhradie, tel.: 053/4194177, e-mail: . Podacie číslo: RF469448430SK. Zásielka doručená: 11. 1. 2021 o 09:01 hod.

2⬆ Adresát: Metropolitný tribunál bratislavskej arcidiecézy, Špitálska 7, 814 92 Bratislava, tel.: 02 572 006 42, e-mail: . Podacie číslo: RF469448426SK. Zásielka doručená: 12. 1. 2021 o 09:33 hod.